|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
13. júla 2020
Vedci vytvorili nový matematický model, mohol by zlepšiť predpovede zemetrasení
Tagy: výskum zemetrasenie
Vedci v škótskom Edinburghu vytvorili nový matematický model, ktorý by mohol zlepšiť predpovede zemetrasení. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Odborníci z Lyell Centre pri Britskej ...
Zdieľať
13.7.2020 - Vedci v škótskom Edinburghu vytvorili nový matematický model, ktorý by mohol zlepšiť predpovede zemetrasení. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
Odborníci z Lyell Centre pri Britskej geologickej službe a Heriot-Watt University, ktorí spolupracovali s kolegami z univerzít v Liverpoole a Utrechte, sa pri výskume usilovali predpovedať silu minerálov známych ako fylosilikáty, ktoré sa nachádzajú v centre zlomov zemskej kôry, kde sa tvoria zemetrasenia.
Tieto minerály majú podobu doštičiek, a keď sa proti sebe pod tlakom kĺžu, vznikajú otrasy. Zemetrasenia začínajú mikroskopicky malými pohybmi, ktoré môžu vyústiť do uvoľnenia obrovskej sily.
Správanie fylosilikátov sa dá skúmať v laboratóriách, no vytvorenie podmienok, aké sú hlboko pod povrchom Zeme, je náročné. Vtedy si vedci pomáhajú matematickými modelmi, ktoré im umožňuje predpovedať ich treciu silu, ktorá je kľúčovým faktorom pri zemetraseniach, tak, ako sa to sa to nedá v laboratórnych podmienkach.
"Analyzovali sme umelé zlomové zóny v mikroskopickom meradle, aby sme identifikovali procesy, ktoré sa stali, ako štiepenie dosiek fylosilikátových minerálov. Na základe toho sme sformulovali množinu rovníc, aby sme predpovedali, ako sa fylosilikáty menia so zmenou podmienok, ako je vlhkosť alebo rýchlosť pohybu zlomu," vysvetlila vedkyňa Sabine den Hartog.
Výsledok je rovnica, ktorá by mala tvorcom modelov zjednodušiť simuláciu pohybov zlomov vrátane tých pri zemetraseniach. Vedci, ktorí o svojom matematickom modeli píšu v štúdii v Journal of Geophysical Research: Solid Earth, vďaka výpočtom zistili, že fylosilikáty nie sú jediné horniny, ktoré zohrávajú rolu pri zemetraseniach.
"Náš model predpovedá, že pohyb v zlomových zónach bohatých na fylosilikáty je náročnejší, keď sa zrýchľuje," uviedla den Hartog s tým, že v niektorých prípadoch fylosilikáty dokážu zemetraseniam zabrániť.
"Nevedeli sme vysvetliť vzťah medzi silou, ktorá drží zlom pohromade a silou, potrebnou na jeho pohyb," dodala. Preto bude na zlepšenie modelu potrebný ďalší výskum.
Projekt finančne podporil program EÚ pre výskum a inováciu Horizont 2020.
Zdroj: Webnoviny.sk - Vedci vytvorili nový matematický model, mohol by zlepšiť predpovede zemetrasení © SITA Všetky práva vyhradené.
Odborníci z Lyell Centre pri Britskej geologickej službe a Heriot-Watt University, ktorí spolupracovali s kolegami z univerzít v Liverpoole a Utrechte, sa pri výskume usilovali predpovedať silu minerálov známych ako fylosilikáty, ktoré sa nachádzajú v centre zlomov zemskej kôry, kde sa tvoria zemetrasenia.
Tieto minerály majú podobu doštičiek, a keď sa proti sebe pod tlakom kĺžu, vznikajú otrasy. Zemetrasenia začínajú mikroskopicky malými pohybmi, ktoré môžu vyústiť do uvoľnenia obrovskej sily.
Vedcom pomáhajú matematické modely
Správanie fylosilikátov sa dá skúmať v laboratóriách, no vytvorenie podmienok, aké sú hlboko pod povrchom Zeme, je náročné. Vtedy si vedci pomáhajú matematickými modelmi, ktoré im umožňuje predpovedať ich treciu silu, ktorá je kľúčovým faktorom pri zemetraseniach, tak, ako sa to sa to nedá v laboratórnych podmienkach.
"Analyzovali sme umelé zlomové zóny v mikroskopickom meradle, aby sme identifikovali procesy, ktoré sa stali, ako štiepenie dosiek fylosilikátových minerálov. Na základe toho sme sformulovali množinu rovníc, aby sme predpovedali, ako sa fylosilikáty menia so zmenou podmienok, ako je vlhkosť alebo rýchlosť pohybu zlomu," vysvetlila vedkyňa Sabine den Hartog.
Zjednodušenie simulácie pohybov zlomov
Výsledok je rovnica, ktorá by mala tvorcom modelov zjednodušiť simuláciu pohybov zlomov vrátane tých pri zemetraseniach. Vedci, ktorí o svojom matematickom modeli píšu v štúdii v Journal of Geophysical Research: Solid Earth, vďaka výpočtom zistili, že fylosilikáty nie sú jediné horniny, ktoré zohrávajú rolu pri zemetraseniach.
"Náš model predpovedá, že pohyb v zlomových zónach bohatých na fylosilikáty je náročnejší, keď sa zrýchľuje," uviedla den Hartog s tým, že v niektorých prípadoch fylosilikáty dokážu zemetraseniam zabrániť.
"Nevedeli sme vysvetliť vzťah medzi silou, ktorá drží zlom pohromade a silou, potrebnou na jeho pohyb," dodala. Preto bude na zlepšenie modelu potrebný ďalší výskum.
Projekt finančne podporil program EÚ pre výskum a inováciu Horizont 2020.
Zdroj: Webnoviny.sk - Vedci vytvorili nový matematický model, mohol by zlepšiť predpovede zemetrasení © SITA Všetky práva vyhradené.
Tagy: výskum zemetrasenie
nasledujúci článok >>
Zlé počasie v Japonsku môže prekaziť štart prvej arabskej vesmírnej misie na Mars
Zlé počasie v Japonsku môže prekaziť štart prvej arabskej vesmírnej misie na Mars