Vedci skúmali kvalitu medu z obchodných reťazcov, výsledky sú priam alarmujúce

Vyplýva to z výsledkov Medového laboratória SAV, ktoré skúmalo 43 vzoriek medu zakúpených v obchodných reťazcoch na Slovensku.

Len 16 percent vzoriek spĺňalo požadovanú úroveň biologickej aktivity, ktorá je charakteristická pre pravé a nepoškodené medy. „Živé zložky medu s antibakteriálnym účinkom sú výsledkom práce včiel, v poškodených, upravovaných, alebo vo falšovaných medoch chýbajú, alebo sú nefunkčné,“ ozrejmil v pondelok autor laboratórnej analýzy medov Juraj Majtán.

Antibakteriálna aktivita je dôležitá

Med patrí medzi najčastejšie falšované produkty. Z predaja medu včelári financujú svoje včelárenie. Spochybnenie medu preto podľa vedcov ohrozuje celý tento obor.

„O nedostatočnej kvalite medu, ktorý sa predáva v obchodných reťazcoch sme už dlho tušili. Potrebovali sme však získať objektívny obraz skutočného stavu. A tak sme zakúpili v rozličných obchodných reťazcoch produkty s etiketou med a o testovanie ich kvality sme požiadali vedcov v Slovenskej akadémii vied,“ povedal včelár Rastislav Pavlišin.

Vedci pod vedením mikrobiológa Juraja Majtána udeľovali jednotlivým produktom tri známky kvality – zlatú, striebornú a bronzovú. Meranou vlastnosťou bola antibakteriálna účinnosť medu. Tá dokáže usmrcovať baktérie, resp. zabraňovať ich rastu a tak pomáhať aj pri liečbe chronických rán či herpesu. Antibakteriálna aktivita robí z medu skutočný med.

Výsledky testov sú pre slovenského spotrebiteľa doslova alarmujúce. Z celkového počtu skúmaných vzoriek vyhovovalo kvalitatívnym štandardom len 7 zo 43 medov, čo je 16,3 percenta. Zlatú medailu kvality a najvyšší antibakteriálny potenciál vykazovali len dve vzorky, jedna vzorka získala striebornú medailu a štyri vzorky medu bronzovú medailu.

Mŕtvy produkt

Podpriemerná antibakteriálna aktivita sa zaznamenala u 19 vzoriek testovaných medov. Zvyšných 17 medov zo slovenských reťazcov vykazovalo aktivitu len na úrovni samotnej cukornej zložky medu a možno ich tak považovať za mŕtve produkty.

„Všetko to dobré, čo robí med medom bolo v týchto vzorkách mŕtve. Podiel antibakteriálnej aktivity nedosahoval potrebnú úroveň a preto v tomto prípade nemožno hovoriť o mede, ako funkčnej a zdraviu prospešnej potravine. V praxi to znamená, že takéto produkty by sme nemali označovať ako med. Ak to robíme, uvádzame spotrebiteľa do omylu a ten v presvedčení, že si kupuje med s antibakteriálnymi účinkami, si v skutočnosti kupuje iba nefunkčnú potravinu, ktorá z hľadiska zdravia a budovania imunity nemá pre človeka žiadnu pridanú hodnotu,“ doplnil Juraj Majtán.

Poctiví slovenskí včelári zároveň upozorňujú, že pravý med, ktorý obsahuje antibakteriálne zložky nie je možné zakúpiť za obvyklú cenu, za ktorú sa med predáva v obchodných reťazcoch.

„Pohár kvalitného medu sa predáva za násobne vyššiu cenu, ako je cena v obchodných reťazcoch. Ak je však spotrebiteľ uvádzaný do omylu, a myslí si, že si zakúpil pravý med za výhodnú cenu, v skutočnosti si často zakúpil mŕtvy produkt bez biologickej aktivity,“ zakončil Rastislav Pavlišin.