|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 23.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klement
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
25. júla 2011
Vedci predpokladajú, že Vorvaňovce v plytkých vodách mlčia
Medzinárodný tím vedcov zistil, že málo známe vorvaňovce tropické (Mesoplodon densirostris) v plytkých vodách medzi sebou nekomunikujú ani nevydávajú žiadne iné zvuky. Odborníci predpokladajú, že ...
Zdieľať
BRATISLAVA 25. júla (WEBNOVINY) - Medzinárodný tím vedcov zistil, že málo známe vorvaňovce tropické (Mesoplodon densirostris) v plytkých vodách medzi sebou nekomunikujú ani nevydávajú žiadne iné zvuky. Odborníci predpokladajú, že tieto veľryby sa týmto spôsobom snažia vyhnúť predátorom, predovšetkým kosatkám dravým (Orcinus orca).
Vorvaňovce tropické dorastajú do dĺžky 4,5 metra a žijú v malých skupinách, pričom sa vyskytujú v teplých moriach celého sveta. Vedci však o ich živote vedia málo, predovšetkým preto, že tieto veľryby trávia veľa času vo veľkých hĺbkach. Španielska biologička Natacha Aguilar z Universidad de La Laguna spolu s kolegami z Woods Hole Oceanographic Institution v Massachusetts a Aarhus Universitet v Dánsku sa preto rozhodli uskutočniť vôbec prvú štúdiu zameranú na komunikáciu týchto veľrýb.
Odborníci pripevnili odpočúvacie zariadenia na osem vorvaňovcov, pričom celkovo nahrali 102 hodín zvukových záznamov. Z ich výsledkov publikovaných v časopise Marine Mammal Science vyplýva, že vorvaňovce prestanú vydávať zvuky, keď sa dostanú do vôd plytších než 170 metrov. Nekomunikujú navzájom ani počas výstupov k hladine, ktoré v priemere trvajú 19 minút. Jednotliví členovia skupiny spolu začínajú komunikovať pri ponore až v hĺbke 450 metrov, pričom vedcom sa podarilo nahrať ich zvuky aj v hĺbke 900 metrov. Ide o vôbec najväčšiu hĺbku, v akej sa podarilo zaznamenať zvuky akéhokoľvek cicavca. Vedci predpokladajú, že vorvaňovce v plytších vodách "mlčia", aby na svoju prítomnosť neupozornili kosatky, ktoré často lovia menšie druhy veľrýb. Naopak vo väčších hĺbkach používajú vorvaňovce echolokáciu na navigáciu a pri love potravy, ktorú tvoria pravdepodobne kalmáre.
Informácie pochádzajú z webstránky bbc.co.uk.
Vorvaňovce tropické dorastajú do dĺžky 4,5 metra a žijú v malých skupinách, pričom sa vyskytujú v teplých moriach celého sveta. Vedci však o ich živote vedia málo, predovšetkým preto, že tieto veľryby trávia veľa času vo veľkých hĺbkach. Španielska biologička Natacha Aguilar z Universidad de La Laguna spolu s kolegami z Woods Hole Oceanographic Institution v Massachusetts a Aarhus Universitet v Dánsku sa preto rozhodli uskutočniť vôbec prvú štúdiu zameranú na komunikáciu týchto veľrýb.
Odborníci pripevnili odpočúvacie zariadenia na osem vorvaňovcov, pričom celkovo nahrali 102 hodín zvukových záznamov. Z ich výsledkov publikovaných v časopise Marine Mammal Science vyplýva, že vorvaňovce prestanú vydávať zvuky, keď sa dostanú do vôd plytších než 170 metrov. Nekomunikujú navzájom ani počas výstupov k hladine, ktoré v priemere trvajú 19 minút. Jednotliví členovia skupiny spolu začínajú komunikovať pri ponore až v hĺbke 450 metrov, pričom vedcom sa podarilo nahrať ich zvuky aj v hĺbke 900 metrov. Ide o vôbec najväčšiu hĺbku, v akej sa podarilo zaznamenať zvuky akéhokoľvek cicavca. Vedci predpokladajú, že vorvaňovce v plytších vodách "mlčia", aby na svoju prítomnosť neupozornili kosatky, ktoré často lovia menšie druhy veľrýb. Naopak vo väčších hĺbkach používajú vorvaňovce echolokáciu na navigáciu a pri love potravy, ktorú tvoria pravdepodobne kalmáre.
Informácie pochádzajú z webstránky bbc.co.uk.