|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
20. apríla 2010
Vedci odmietajú ťažbu v NPR Zadná Poľana
Vedeckí a odborní pracovníci sú rozhorčení bezprecedentným rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR povoliť ťažbu v Národnej prírodnej ...
Zdieľať
Ilustračné foto: SITA/Tomáš Benedikovič BRATISLAVA 20. apríla (WEBNOVINY) - Vedeckí a odborní pracovníci sú rozhorčení bezprecedentným rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR povoliť ťažbu v Národnej prírodnej rezervácii Zadná Poľana. Viac ako 160 vedeckých a odborných pracovníkov z oblasti ekológie, lesníctva, zoológie, botaniky, environmentalistiky, krajinárstva a ďalších prírodných vied adresovali ministrovi životného prostredia Jozefovi Medveďovi, ministrovi pôdohospodárstva Vladimírovi Chovanovi a generálnemu riaditeľovi štátneho podniku Lesy SR Alojzovi Riškovi výzvu, aby zamedzili ťažbu a do preskúmania povoľovacieho rozhodnutia boli zapojené aj odborné a vedecké kapacity z oblasti prírodných vied.
Ministerstvo životného prostredia SR povolilo ťažbu dreva na rozsiahlej ploche pralesov v Národnej prírodnej rezervácie Zadná Poľana. V rozhodnutí nestanovilo pre ťažbu žiadny limit. Drevo je možné v tomto najprísnejšie chránenom území ťažiť do konca roku 2018. Ministerstvo svoj postup odôvodňuje potrebou vykonávania zásahov proti podkôrnemu hmyzu.
"Nazývať plochy s odumretými stromami v rezervácii Zadná Poľana "bezlesím", či hovoriť tu o "ekologickej katastrofe" je katastrofálny ekologický nezmysel. Vedecké poznatky jasne hovoria, že takéto plochy tvoria organickú súčasť biotopov horských smrečín. Ide o prírode blízke vývojové štádium smrečín, v ktorom trvá kontinuita plnenia funkcií lesa i kontinuita predmetu ochrany. Majú veľmi podobnú biologickú diverzitu i ekologickú stabilitu ako živé smrečiny a v prípade nezasahovania aj lepšie predpoklady na dosiahnutie priaznivého stavu ako ťažené porasty,“ uviedol ekológ Ján Topercer. Karol Ujházy z Lesníckej fakulty TU vo Zvolene zdôraznil, že Národná prírodná rezervácia Zadná Poľana patrí k tým najcennejším lesným rezerváciám, ktoré na Slovensku máme. "Prírodné rezervácie sa robia práve preto, aby sa v nich mohli prejaviť všetky prirodzené ekologické väzby, ktoré sú zásahmi človeka narušené. Vyklčovanie pralesa je naopak tým najhorším možným zásahom, ktorý si viem predstaviť,“ doplnil vedúci oddelenia teoretickej ekológie Biologického centra Akadémie vied ČR Vlastimil Křivan.
Vedeckí a odborní pracovníci upozorňujú ministra životného prostredia, že rozhodnutie bolo prijaté bez konzultácie s vedeckými inštitúciami a dotknutou odbornou verejnosťou, pričom ignoruje aj stanoviská vlastných odborných organizácií - Štátnej ochrany prírody a Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana. Následkom ťažby by podľa nich boli nenávratné škody na najcennejšom prírodnom dedičstve Slovenska, na zdrojoch vedeckého poznania a morálke spoločnosti. Mimoriadny význam Národnej prírodnej rezervácie Zadná Poľana podčiarkuje aj skutočnosť, že slúži pre vedecký výskum prirodzeného vývoja pralesov už niekoľko desaťročí.
SITA
Ministerstvo životného prostredia SR povolilo ťažbu dreva na rozsiahlej ploche pralesov v Národnej prírodnej rezervácie Zadná Poľana. V rozhodnutí nestanovilo pre ťažbu žiadny limit. Drevo je možné v tomto najprísnejšie chránenom území ťažiť do konca roku 2018. Ministerstvo svoj postup odôvodňuje potrebou vykonávania zásahov proti podkôrnemu hmyzu.
"Nazývať plochy s odumretými stromami v rezervácii Zadná Poľana "bezlesím", či hovoriť tu o "ekologickej katastrofe" je katastrofálny ekologický nezmysel. Vedecké poznatky jasne hovoria, že takéto plochy tvoria organickú súčasť biotopov horských smrečín. Ide o prírode blízke vývojové štádium smrečín, v ktorom trvá kontinuita plnenia funkcií lesa i kontinuita predmetu ochrany. Majú veľmi podobnú biologickú diverzitu i ekologickú stabilitu ako živé smrečiny a v prípade nezasahovania aj lepšie predpoklady na dosiahnutie priaznivého stavu ako ťažené porasty,“ uviedol ekológ Ján Topercer. Karol Ujházy z Lesníckej fakulty TU vo Zvolene zdôraznil, že Národná prírodná rezervácia Zadná Poľana patrí k tým najcennejším lesným rezerváciám, ktoré na Slovensku máme. "Prírodné rezervácie sa robia práve preto, aby sa v nich mohli prejaviť všetky prirodzené ekologické väzby, ktoré sú zásahmi človeka narušené. Vyklčovanie pralesa je naopak tým najhorším možným zásahom, ktorý si viem predstaviť,“ doplnil vedúci oddelenia teoretickej ekológie Biologického centra Akadémie vied ČR Vlastimil Křivan.
Vedeckí a odborní pracovníci upozorňujú ministra životného prostredia, že rozhodnutie bolo prijaté bez konzultácie s vedeckými inštitúciami a dotknutou odbornou verejnosťou, pričom ignoruje aj stanoviská vlastných odborných organizácií - Štátnej ochrany prírody a Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana. Následkom ťažby by podľa nich boli nenávratné škody na najcennejšom prírodnom dedičstve Slovenska, na zdrojoch vedeckého poznania a morálke spoločnosti. Mimoriadny význam Národnej prírodnej rezervácie Zadná Poľana podčiarkuje aj skutočnosť, že slúži pre vedecký výskum prirodzeného vývoja pralesov už niekoľko desaťročí.
SITA