Vedci našli hviezdu tesne pred výbuchom, vyzerá inak, ako očakávali

Hubblov vesmírny ďalekohľad zhotovil zábery hviezdy tesne pred tým, ako došlo k jej výbuchu, ktorý sa označuje ako supernova. Vedcom sa však naskytol pohľad, ktorý vôbec nečakali, informoval vo štvrtok americký časopis Science News.

Hubblov ďalekohľad odhalil, že relatívne chladná hviezda s nízkou hustotou explodovala ako supernova, ktorá nevykazovala stopy vodíka. Doteraz však vedci predpokladali, že takéto "bezvodíkové supernovy" môžu vzniknúť len z extrémne horúcich a hustých hviezd.

Tento objav je "veľmi dôležitý testovací prípad pre oblasť vývoja hviezd," povedal astrofyzik zo Štátnej univerzity v Soule Sung-Čul Jun. Vedci majú svoje teórie o tom, ako sa masívne hviezdy správajú predtým, ako explodujú, ale takéto telesá sú v okolitom vesmíre zriedkavé a žiadne z nich sa nechystajú v dohľadnej dobe vybuchnúť, dodal Sung-Čul Jun.

Spätne nájsť hviezdy, ktoré vybuchli, je však ťažké, uviedol astronóm Charlie Kilpatrick, ktorý pôsobí na Northwestern University v Evanstone v americkom štáte Illinois. Ďalekohľad musel najprv spraviť v minulosti snímky presne tej časti oblohy, kde následne vybuchla supernova. Navyše musela vybuchnúť hviezda, ktorá bola dostatočne blízko na to, aby na Zem doputovalo jej svetlo z času pred výbuchom.

Po tom, ako vedci v decembri 2019 objavili supernovu v galaxii NGC 4666 vzdialenej približne 46 miliónov svetelných rokov, Kilpatrick a jeho kolegovia našli starú snímku hviezdy, ktorá pravdepodobne explodovala. Táto hviezda, odfotografovaná približne 2,6 roka pred výbuchom, mala priemer 320-krát väčší ako Slnko a teplotu 6500 stupňov Celzia. Keďže však supernova SN 2019yvr neobsahovala vodík, vedci očakávali, že aj samotná hviezda ho mala nedostatok a tým pádom bude extrémne horúca (10.000 - 50.000 stupňov Celzia) a oveľa menšia - najviac 50-krát väčšia ako Slnko. Hviezda, ktorú vedci našli, sa musela pred svojou explóziou nejakým spôsobom zbaviť väčšiny svojho vodíka, domnieva sa Kilpatrick.

Vedci majú v tejto súvislosti niekoľko možných vysvetlení. Hviezda mohla prísť o veľkú časť svojho vodíka buď prostredníctvom mohutných explózií, spôsobených určitou nestabilitou v jej jadre, alebo zásahom iného vesmírneho telesa. Vodík z explodovanej hviezdy mohla taktiež odpútať interferencia s inou hviezdou v jej blízkosti.

Ako navrhla astrofyzička na univerzite v novozélandskom meste Auckland Jan Eldridgeová, vedci by mohli Hubblov ďalekohľad opäť nasmerovať na miesto výbuchu a overiť, či predmetná hviezda naozaj explodovala, prípadne určiť, či okolo nej obiehala iná hviezda.