Vedci NASA objavili novú planétu

Označili ju poradovým číslom HD 188753 Ab. Z jej povrchu by sme mohli pozorovať východ aj západ ohnivej gule hneď trikrát.
Ako dokazujú spektrálne rozbory tejto exoplanéty, na jej povrchu by sme sa vôbec nemohli tešiť na priaznivé podmienky pre „vznik života“. Obežnica totiž patrí do skupiny tzv. Horúcich Jupiterov, teda obrích plynných planét, obiehajúcich v tesnej blízkosti materskej hviezdy.
Systém obežných dráh je tu zložitejší než v našej slnečnej sústave. Planéta HD 188753 Ab obehne okolo jednej hviezdy za 3,3 dňa, presnejšie za 79,2 hodiny. Okrem tohto nebeského telesa však do systému patrí ešte dvoj-hviezda, ktorá okolo hlavnej obehne za 25,7 roka, pričom obe zložky dvojhviezdy obehnú okolo seba raz za 156 dní. Celý tento kozmický kolotoč potrebuje pomerne malý priestor. V našom systéme by sa pokojne zmestil do oblasti medzi Slnkom a Saturnom.
 Ako sa však štvorica takých veľkých objektov mohla dostať do takej tesnej blízkosti? Astronómovia predpokladajú, že sa planéta pôvodne pohybovala vo väčšej vzdialenosti, ale potom bola „zachytená“ a odvtedy je dokonale stráženým väzňom troch sĺnc.
Objav tohto výnimočného telesa považujú odborníci za dôkaz teórie, že planéty môžu existovať aj v nepriaznivých podmienkach a na miestach, kde by sme ich vôbec nehľadali. Podľa slov objaviteľa astronóma Macieja Konackého viac ako polovica všetkých hviezd putuje vesmírom v spoločnosti jednej alebo viacerých spolupútnikov. Dokonca aj hviezda Proxima Centauri, ktorá je najbližšie k našej slnečnej sústave, patrí do trojitého hviezdneho systému.