Vedci hľadajú vhodné riešenia ochrany pre astronautov

BRATISLAVA 21. februára (WEBNOVINY) - Medzi množstvom rizík, ktorým sa astronauti, vyslaní na Mesiac či Mars vystavujú, je najväčším to najmenej viditeľné - radiácia. Silná rádioaktívna eruptívna činnosť Slnka, ktorá prichádza bez varovania dokáže podľa najnovšej štúdie za pár minút zaplaviť Mesiac či iné telesá našej Slnečnej sústavy nebezpečným žiarením. Toto žiarenie bez väčších problémov prejde cez štruktúru DNA a astronautov vystavuje riziku vzniku rakoviny prípadne iného ťažkého poškodenia tela. Ľudské misie na obežnú dráhu zeme, ako posádky raketoplánov a Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) sú väčšinu času chránené zemským magnetickým poľom - magnetosférou. Misie Apollo na Mesiac počítali s týmto rizikom a aj preto boli iba krátkodobé, trvali maximálne 12 dní. Niektorí z astronautov však po návrate na Zem uviedli, že pred očami videli blesky, čo bol nesporný dôkaz toho, že boli vystavení radiácii Slnka. Štúdia NASA v roku 2001 zistila, že minimálne 39 astronautov malo po návrate z vesmíru problém s očným zákalom, 36 z nich sa priamo zúčastnilo misií ohrozených zvýšenou radiáciou, ako napríklad misie Apollo. Niektorým zákalom trvalo 10 i viac rokov, kým sa prejavili, niektoré boli zjavné už po štyroch rokoch po návrate z vesmíru. Ian Crawford zo School of Earth Sciences na University College na londýnskej Birkbeck College uviedol, že prípadnú mesačnú základňu by ochránilo, keby bola zhruba meter pod povrchom a výstupy astronautov na povrch by sa obmedzili na veľmi krátke časové úseky. "Keď pôjdeme na Mars, bude to väčší problém, pretože tam neexistuje dostatok vhodných ochranných materiálov. Už vesmírna loď bude musieť mať ochranný štít a tento štít bude musieť byť masívny. Aj preto bude musieť byť raketa podstatne väčšia, čo zvýši náklady na jej výrobu," povedal Crawford. Podľa predbežného odhadu NASA by sa 40-ročný astronaut - nefajčiar vystavil pri misii na Mars zhruba 40-percentnému riziku rakoviny, čo je dvojnásobok rizika, ktoré mu hrozí na Zemi. Sláva po návrate z takejto misie bude pre astronautov zaručená, no ich vyhliadky na dlhý a zdravý život už podstatne menej. Ochranný štít by znamenal podstatne hrubší vonkajší plášť vesmírneho plavidla, ako napríklad vytvorenie päťmetrovej vodnej steny, ktorá by loď a astronautov chránila ako zemská atmosféra vo výške 5 500 metrov nad morom. Ďalšou možnosťou by bolo vytvorenie magnetického alebo elektromagnetického plášťa okolo plavidla, ktorý by dokázal odrážať nebezpečné častice. V tomto prípade by však spotreba energie bola obrovská a toto riešenie by mohlo pre posádku predstavovať ďalšie zdravotné riziká. A samotná cena misie na Mars ohraničuje možné riešenia, vďaka čomu musia odborníci stanoviť akceptovateľnú mieru rizika, ktorému budú astronauti vystavení.

SITA/AFP/AP