Vedci dúfajú v prekvapenia pri spustení LHC

BRATISLAVA 9. septembra (WEBNOVINY) - Vedci pracujúci na historickom pokuse s LHC (Large Hadron Collider - Veľký hadrónový urýchľovač častíc), ktorého cieľom bude simulácia podmienok takzvaného Veľkého tresku, dúfajú v prekvapenie. Podľa výskumníkov by objav mohol zodpovedať mnoho otázok o vesmíre a jeho pôvode. Projekt, ktorý do dnešného dňa stál vyše 6,4 miliardy eur (asi 192, 806 miliárd Sk), by mohol byť podľa francúzskeho fyzika a riaditeľa vedeckého inštitútu CERN-u (European Centre for Nuclear Research - Európska organizácia pre jadrový výskum) Roberta Aymara prelomovým. "Ak sa ukáže hocičo z našich predpokladov, prípadne veci, s ktorými sme nepočítali, bude to znamenať, že o prírode vieme a prírodu chápeme veľmi málo," uviedol účastník projektu, britský fyzik Brian Cox. Pri pokuse sa v dvadsaťsedem kilometrov dlhom tuneli pod francúzsko-švajčiarskymi hranicami zrazia takmer pri rýchlosti svetla polarizované lúče, ktoré by mali vytvoriť explóziu o veľkosti mince, menší úkaz než ten, ktorý vraj stvoril vesmír a všetky jeho komponenty pred 13,7 miliardami rokov. CERN spolu s vedcami čelí aj kritike. Veľa hlasov, aj z radov odborníkov, vyjadrilo obavy nad možnými vedľajšími efektmi alebo dôsledkami pokusu. Mnohí sa totiž domnievajú, že pri pokuse môžu vzniknúť čierne diery, ktoré by mohli pohltiť celú Zem. "Vďaka LHC budeme môcť pozorovať to, čo príroda okolo nás robí už veľmi dlho. LHC je bezpečné, akékoľvek tvrdenie o rizikách je fikciou," uviedol Aymar. Pokus by sa po viacerých odkladoch mal uskutočniť už v stredu o 9:00 SELČ (Stredoeurópsky letný čas), pred pokusom vedci vypália pokusný lúč, aby vedeli, či môžu bez komplikácií v pokuse pokračovať. Fakty o LHC: Veľký hadrónový urýchľovač častíc je schopný vystreliť vodíkové protóny či ióny olova až na 99,9999 percenta rýchlosti svetla. Experiment sa odohrá v 27 kilometrov dlhom tuneli valcového tvaru uloženého 175 metrov po povrchom v oblasti švajčiarsko-francúzskych hraníc, neďaleko Ženevy. Počas pokusu vedci paralelne vystrelia dva lúče z opačných strán tunela. Silné magnety zabezpečia, aby sa tieto prúdy častíc zrazili v štyroch obrovských komorách. Pri zrážke by mala vzniknúť teplota 100 000-krát väčšia než teplota Slnka, mali by sa tak vytvoriť podmienky Veľkého tresku - úkazu spred 13,7 miliardy rokov, ktorému sa pripisuje zásluha na vzniku vesmíru a jeho komponentov. Kolíziu budú monitorovať špičkové prístroje, ktoré o časticiach úkazu následne vytvoria 3-D obraz. Pohyby a vlastnosti častíc budú vedci neskôr za účelom pochopenia hmoty analyzovať. Predpokladá sa, že pri vyvrcholení experimentu vznikne za jednu sekundu takmer miliarda menších kolízií, z ktorých následne okolo 3 000 počítačov sústredených na povrchu vyberie 100 najdôležitejších kolízií a odošle ich cez internet na analýzu. Tunel bude počas experimentu najväčšou "chladničkou" na Zemi - teplota ňom klesne až na - 271 stupňov Celzia, čo je menej ako teploty v ďalekom vesmíre. Teplota sa priblíži takmer na hranicu - takzvanú absolútnu nulu (teplota rovnajúca sa - 275,15 stupňov Celzia a 0 Kelvinov, v podstate sa nedá dosiahnuť, dá sa k nej však relatívne blízko Zaujímavosti experimentu v číslach: Komory, v ktorých dôjde k zrážke, sú gigantické. Najväčšia z nich s názvom ATLAS je dlhá 46 a vysoká 25 metrov, čo je približne polovica veľkosti katedrály Notre Dame v Paríži. Komora ATLAS váži 7000 ton - rovnako ako Eiffelova veža v hlavnom meste Francúzska. Káble uložené v jej útrobách dovedna dosahujú dĺžku až 3000 kilometrov. Pre jej umiestnenie bolo potrebné vykopať viac než 300 000 ton pôdy a kameňov, priestor následne zaliali 50 000 tonami betónu. ATLAS je schopný za jeden rok vygenerovať viac než 3200 terabytov údajov, čo je ekvivalentné 160 násobku troch miliárd kníh nachádzajúcich sa v knižnici amerického Kongresu. Počas 10-hodinového experimentu "precestuje" lúč okolo 10 miliárd kilometrov (vzdialenosť na Neptún a naspäť). Každý z lúčov dosiahne v určitej fáze energiu rovnajúcu sa autu idúcemu rýchlosťou až 1600 kilometrov za hodinu, celý LHC spotrebuje okolo 120 megawatthodín energie. Aj napriek týmto obrovským hodnotám vedci a účastníci projektu CERN-u tvrdia, že pokus pre Zem nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo.

Vizualizácia čiernej diery

SITA