23. novembra 2006
Koža takto zaočkovaných ľudí sa pritom pre patogén nebezpečných ochorení ako lymská borelióza či encefalitída stáva nehostinným prostredím a zároveň hmyzu sťažuje cicanie krvi. "Kliešte majú veľmi intímny, špecifický vzťah ku svojim hostiteľom. Na to, aby sa úspešne prisali, musia byť v ich slinách látky, ktoré odblokujú imunitný systém hostiteľa. V opačnom prípade by sa nemohol prisať," uviedol pre agentúru SITA riaditeľ Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied (ÚZ SAV) Milan Labuda. Ako dodal, vedci to využili a vakcínu pripravili tak, aby efekt slín znížili alebo úplne zablokovali. "Vybrali sme sa opačným smerom ako klasické vakcíny, ktoré priamo zabraňujú patogénnemu vírusu v rozmnožovaní, vďaka čomu sa v organizme vytvoria protilátky. My sa snažíme vytvoriť protilátky proti kliešťom špecifickým proteínom v ich slinných žľazách a určitým bielkovinám," spresnil Labuda.
Vlastnosti nebezpečných ochorení ako encefalitída a lymská borelióza sa za posledné roky nezmenili. Inak je to s rozšírením na území Slovenska. "Dnes sú iné oblasti rizikovejšie ako v minulosti. Napríklad kedysi sa vyskytovala kliešťová encefalitída najmä v okolí Nitry a pohoria Tríbeč. Dnes sú tieto oblasti menej rizikové ako napríklad stredné Považie alebo východné Slovensko, kde zaznamenávame viac prípadov ako v minulosti," uviedol Labuda. Kým vírus kliešťovej encefalitídy sa vyskytuje iba v určitých oblastiach, lymská borelióza zasahuje celé územie Slovenska. "Boreliou je infikovaný asi každý štvrtý kliešť," dodáva so zdvihnutým prstom Labuda.
(SITA)