VEČERA S HAVRANOM: Nová grécka ľavica - Krízový populizmus alebo grécky zázrak?

               

Medzinárodná diskusia o splácaní, reštruktúrovaní, či odpustení gréckeho dlhu sa po dlhšej odmlke vracia na stránky mienkotvorných denníkov a do televízneho spravodajstva. Dôvodom je výsledok predčasných volieb v krajine, ktorý 25. januára priniesol zvrat v politike Grécka. Nástup radikálnej ľavice v Európe však možno predznamenáva zmeny oveľa širšieho významu.   O dopade gréckej krízy na svoj život hovoria aj dvaja mladí študenti v krátkom videu, ktoré STV2 odvysiela pred diskusiou. Podľa študentky Eirini za bankrotom krajiny stoja národné vlády „ktoré brali do úvahy len prítomnosť a nehľadeli na budúcnosť“. Podľa študenta verejných financií Iliasa za dnešnými problémami v Grécku stojí eurozóna.  Vladimír Baláž takéto a podobné vyjadrenia pokladá za všeobecné odmietanie reality. „A nevidím to len u týchto mladých ľudí, ale deje sa to aj zo strany politickej reprezentácie, ktorá neuznáva, že si požičali a minuli viac ako mali.“ Radovan Geist sa v diskusii vyjadrí, že vníma dnešnú grécku krízu skôr ako dôsledok zlých rozhodnutí z minulosti. „Európske inštitúcie vrátane menového fondu opakovane stavali svoje investície na nereálnych očakávaniach – to sa tiež dá pokladať za popieranie reality.“

 

Podľa politologičky Dariny Malovej sú výpovede dvoch mladých ľudí v úvodnom videu mimoriadne naivné. Zvaľovanie viny na EÚ je podľa nej absurdné: „Vydávajú sa za obete zahraničných bankových inštitúcií, no grécke vládnuce strany sa  doteraz vždy vzdali a neriešili svoju situáciu – my vám dávame zodpovednosť, vy to vyriešte za nás, taká bola ich dlhodobá politika.“ Za neodškriepiteľný prínos však považuje fakt, že sa Syrize podarilo otvoriť diskusiu o fungovaní únie, ktorej aparát je dnes zacyklený v byrokratickej rutine a nehľadá nové riešenia.

Podľa medzinárodných analytikov je situácia v dnešnom kontexte taká, že ak by sa museli

peniaze požičané Aténam odpísať, nemalo by to žiaden negatívny vplyv na úverovú bonitu veriteľov. Podľa agentúry S&P muselo napríklad Nemecko investovať väčšiu sumu peňazí na záchranu domácich bánk, než by bola celková strata v súvislosti s gréckym záchranným programom. Pre Grécko by mal však odchod z eurozóny ničivé následky.  V prípade vystúpenia z menovej únie by bez úverov nedokázalo financovať dovoz energií, potravín ani medicínskych tovarov a obyvatelia by museli ešte raz absolvovať mimoriadne odriekanie, o ktorom si mysleli, že už ho majú za sebou. Koniec odriekaniu bol aj zásadnou súčasťou predvolebných sľubov víťaznej vládnej strany.Vladimír Baláž pripomína, že „keď vypukla kríza v Grécku, zachraňovali sme predovšetkým seba a o to ide aj dnes“.