Večera s Havranom: Je islám pre Slovensko hrozbou alebo prínosom?

Od septembra 2001 pretrváva v západnej spoločnosti predstava, podľa ktorej moslimovia znamenajú pre nás hrozbu a riziko. Nedávne udalosti z redakcie parížskeho časopisu Charlie Hebdo vznietili novú vlnu reakcií – silnejú antiislamistické hnutia, horia mešity a ľudia hromadne v uliciach demonštrujú proti islamizácii Európy. Faktom však ostáva aj to, že zo 152 teroristických útokov, ktoré sa v Európskych krajinách udiali v rokoch 2006 až 2013 bolo štatisticky iba 0,7% motivovaných Islamom. Zvyšných 99,3% majú na svedomí lokálny nacionalizmus, etnická neznášanlivosť a extréme činy vyšinutých jednotlivcov. Attila Kovács, religionista a islamológ si myslí, že:. „Veľkým problémom je  akási „dehumanizácia“ moslimov. Nevieme akí sú, ale tvoríme si o nich obraz výlučne podľa médií. Sú to však skôr hollywoodske predstavy ako spravodajské. Islam nie je jeden, ani moslim nie je jeden, treba to prehodnotiť.“ Politológ a významný predstaviteľ slovenských moslimov Jozef Lenč je odborníkom na politiku Blízkeho východu a sám konvertoval na islam. Vyjadril názor, že „v médiách sa nikdy nespomínajú moslimskí laureáti Nobelovej ceny, športovci, ani vedci, ale výlučne vrahovia a teroristi (...). Veľkou chybou je aj neexistujúca snaha politickej reprezentácie SR ísť s moslimskou komunitou do diskusie a tiež neexistencia oficiálne uznaného, verejne prístupného miesta pre stretávanie moslimov.“

Na Slovensku žije podľa odhadov okolo päťtisíc moslimov. Oficiálne čísla sú však podstatne nižšie, k islamu sa hlásia necelé dve tisícky. Najviac moslimov žije v okolí Bratislavy, Košíc, Levíc a Martina. Na rozdiel napríklad od Francúzska je u nás najpočetnejšou skupinou práve vyššia vrstva –vysokoškolsky vzdelaní a finančne zabezpečení lekári, vedci, prekladatelia, podnikatelia a študenti. Početnejšie sú dnes už aj rodiny kuchárov a čašníkov v arabských kebaboch a zmrzlinárňach. Islam, po kresťanstve druhé najrozšírenejšie náboženstvo na Zemi, nie je na Slovensku registrovaným náboženstvom. Na registráciu štátom je potrebná žiadosť s 20-tisíc podpismi. Napríklad Bahájske spoločenstvo, ktoré má u nás niekoľko stoviek prívržencov je však v SR oficiálne registrovaným náboženstvom.