24hod.sk    Gala

02. marca 2015

Večera s Havranom: Existuje ešte stredná vrstva, alebo uplne zaniká?

V utorok večer sa budú v diskusnej relácii Večera s Havranom na STV2 o stave strednej vrstvy na Slovensku zhovárať sociológ, spisovateľ a marketingový analytik .

 

Na Havranove otázky o tom, či u nás stredná vrstva ešte existuje, kto ju tvorí, čo ju ohrozuje a ako bude vyzerať v budúcnosti, budú spoločne hľadať odpovede sociológ Bohumil Búzik (SAV), marektingový analytik Dušan Doliak a spisovateľ a novinár Márius Kopcsay. Už zajtra večer po 22.00 na STV2.          

 

                Stredná trieda dnes na Slovensku čelí otázkam sebaidentifikácie, demoralizácie a demotivácie jej príslušníkov.   Prevláda pocit nespokojnosti, nepohodlia, znepokojenia zo zlých správ a zlyhaní. Čo sa v našej spoločnosti stalo? Čo, alebo kto strednú vrstvu ohrozuje? Akú úlohu zohráva občianska spoločnosť, ktorej fundamentom vždy bola práve stredná trieda?
                Slovenským príkladom človeka zo strednej vrstvy je dnes muž, ktorý pracuje v IT biznise, aspoň raz do roka sa dostane na dovolenku k moru, má vlastné auto a jeho mesačný príjem je cca 1 500 eur. Je zrejmé, že o zániku strednej triedy tejto kategórie sa dá už jednoznačne hovoriť minimálne v regiónoch ako Revúca, Poltár či Snina. Sociológovia sa zhodujú, že rozhodujúcimi faktormi nového rozvrstvenia tried na Slovensku boli privatizácia a reštitúcie, vstup zahraničných firiem a kapitálu do ekonomiky, liberalizácia cien a nárast nezamestnanosti. Stredná trieda je jadrom európskych ekonomík: udržiava spotrebu, je hybnou silou ekonomického rastu, atď. V súčasnosti čelí jednej kríze za druhou: finančnej, ekonomickej, dlhovej. Dôsledky sú zrejmé. V Európe sa čoraz častejšie hovorí o zániku strednej triedy. Optimistickým príkladom je azda len Nemecko. U nás však vzniklo nové, neštandardné rozvrstvenie spoločnosti, odlišné od rozvrstvení spoločností v západných demokraciách. Stredná trieda, ktorá je vo vyspelých spoločnostiach politickým, ekonomickým, sociálnym a kultúrnym hegemónom, nie je dnes na Slovensku významná ani početnosťou, ani spoločenským významom. 

                 

                „Nová“ stredná trieda sa od 90. rokov vyvíjala nesprávnym smerom a má dnes „divné“ hodnoty.“

 

                Diskusná relácia Večera s Havranom bude krátkym exkurzom do dejín tvorby strednej triedy v SR. Marketingový analytik Dušan Doliak pripomenie, že podľa štatistických výsledkov OECD z roku 2009 tvorí globálnu strednú triedu podľa príjmu približne 1,8 miliardy obyvateľov sveta. Podľa podobného štatistického hodnotenia príjmových skupín v SR tvorí strednú triedu podľa príjmu (medzi 355-780 Eur mesačne) viac ako polovica obyvateľstva. Bohumil Búzik sa v diskusii zameria na objasnenie pojmu strednej triedy ako takej: „v sociológii ju nemožno redukovať iba na veľkosť príjmu. Stredná trieda je viacvrstvová, je najmenej súrodá, nemá ani jednotné myslenie ani vedomie.“ Jednou zo základných charakteristík je okrem príjmu vzdelanie a určitý typ nemanuálneho zamestnania. Búzik zdôrazňuje, že oproti nedávnej minulosti je v spoločnosti uplatnených až 46% tzv. rýchlo kvasených vysokoškolákov. „Situácia sa teda mení, a vznikla „nová“ stredná trieda, ktorá sa od 90. rokov vyvíjala nesprávnym smerom a má dnes „divné“ hodnoty.“ Márius Kopcsay zasa vidí neduživosť strednej triedy v tom, že: „na Slovensku je vzdelaný človek v platovej kategórii skôr nižšie. Nemusíme ani sledovať americké seriály, aby sme videli, že naša stredná trieda vyzerá trochu inak. Stačí zájsť do centra Bratislavy do reštaurácie, ktorú si len ťažko môžete dovoliť. Mestská hromadná doprava je zasa dimenzovaná, zdá sa, len pre sociálne slabšiu triedu.“ Kým stredná trieda zaniká, rozmáha sa nová vrstva pracujúcich - chudobných. Mení sa situácia a zväčšuje sa tlak marketingu smerom ku konzumu. Búzik: „Stredná trieda bola vždy nositeľkou hodnôt, nie len príjmov. Vnímam v našej spoločnosti istý silnejúci snobizmus – teda povrchné osvojenie hodnôt, kde kritériami sú veľké auto, či smartphone, ktoré určujú príslušnosť k vyššej triede. Kopcsay: „Komerčný tlak mi vadí, keď hraničí s ohlupovaním a je silnejší ako tlak vzdelania, či kultúrnosti.“ Doliakvidí čiastočné riešenie vo väčšej angažovanosti občianskej spoločnosti. Sledujte Večeru s Havranom a dozviete sa viac.

   Tlač    Pošli