|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 4.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Barbora
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
03. septembra 2013
Vďaka superdividende zostane dlh Slovenska v tomto roku pod 55 % HDP
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 počíta v tohtoročnom hospodárení štátu s mimoriadnym príjmom 400 miliónov eur z takzvanej superdividendy.
Zdieľať
Bratislava 3. septembra (TASR) – Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 počíta v tohtoročnom hospodárení štátu s mimoriadnym príjmom 400 miliónov eur z takzvanej superdividendy.
"Zjednodušene môžeme superdividendu definovať ako príjem akcionára vo forme dividend, ktorý je nad rámec bežného ročného zisku spoločnosti. Na jednej strane ide o neštandardnú platbu akcionárovi podniku, v tomto prípade štátu, ktorá znižuje hodnotu vlastných zdrojov spoločnosti," priblížila fiškálna rada. Hoci zatiaľ nie je známe, od ktorých firiem získa vláda prostredníctvom superdividendy peniaze, zdrojom výplaty týchto dividend bude môcť byť napríklad nerozdelený zisk z predchádzajúcich rokov. "Pokiaľ je zdrojom pre vyplatenie dividend nerozdelený zisk minulých období, ktorý už nie je potrebné viazať napríklad na budúce investície, jeho vyplatenie akcionárov je možné považovať za korektné, nakoľko si "odopreli" dividendy v minulosti," priblížila rada.
Ako ďalej RRZ uviedla, k pomalšiemu nárastu dlhu v tomto roku vďaka superdividende dôjde len za predpokladu, že bude štát emitovať menej nového dlhu. "Alternatívou je ponechanie si hotovosti na účtoch, prípadne splatenie existujúceho dlhu. Dostupné zdroje vo výške 400 miliónov eur umožňujú splatiť časť dlhu, prípadne emitovať menej nového dlhu, čo v končenom dôsledku povedie k pomalšiemu nárastu dlhu v roku 2013 a nižším úrovniam v ďalších rokoch," skonštatovala rada s tým, že bez superdividendy by dlh mohol už v tomto roku prekročiť hranicu 55 % HDP.
Vláde by mala v takom prípade podľa ústavného zákona o dlhovej brzde povinnosť zmraziť výdavky štátu v budúcom roku o tri percentá. Pri ďalšom náraste dlhu, nad 57 % HDP, by už musel kabinet predložiť vyrovnaný rozpočet.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Foto: deutschebank.ge
Vďaka nej by mohol klesnúť verejný dlh Slovenska. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) totiž vyrátala, že bez superdividendy by sa dlh Slovenska v tomto roku mohol vyšplhať nad 55 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vďaka dodatočným príjmom z dividend sa však dlh v tomto roku udrží na úrovni 54,7 % HDP."Zjednodušene môžeme superdividendu definovať ako príjem akcionára vo forme dividend, ktorý je nad rámec bežného ročného zisku spoločnosti. Na jednej strane ide o neštandardnú platbu akcionárovi podniku, v tomto prípade štátu, ktorá znižuje hodnotu vlastných zdrojov spoločnosti," priblížila fiškálna rada. Hoci zatiaľ nie je známe, od ktorých firiem získa vláda prostredníctvom superdividendy peniaze, zdrojom výplaty týchto dividend bude môcť byť napríklad nerozdelený zisk z predchádzajúcich rokov. "Pokiaľ je zdrojom pre vyplatenie dividend nerozdelený zisk minulých období, ktorý už nie je potrebné viazať napríklad na budúce investície, jeho vyplatenie akcionárov je možné považovať za korektné, nakoľko si "odopreli" dividendy v minulosti," priblížila rada.
Ako ďalej RRZ uviedla, k pomalšiemu nárastu dlhu v tomto roku vďaka superdividende dôjde len za predpokladu, že bude štát emitovať menej nového dlhu. "Alternatívou je ponechanie si hotovosti na účtoch, prípadne splatenie existujúceho dlhu. Dostupné zdroje vo výške 400 miliónov eur umožňujú splatiť časť dlhu, prípadne emitovať menej nového dlhu, čo v končenom dôsledku povedie k pomalšiemu nárastu dlhu v roku 2013 a nižším úrovniam v ďalších rokoch," skonštatovala rada s tým, že bez superdividendy by dlh mohol už v tomto roku prekročiť hranicu 55 % HDP.
Vláde by mala v takom prípade podľa ústavného zákona o dlhovej brzde povinnosť zmraziť výdavky štátu v budúcom roku o tri percentá. Pri ďalšom náraste dlhu, nad 57 % HDP, by už musel kabinet predložiť vyrovnaný rozpočet.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR