Vďaka galérii kvitne mesto i celý región

Príbeh Richarda Michelsona je však v čomsi mimoriadny. Pôvodným povolaním literát sa na začiatku svojej kariéry rozhodoval medzi dvoma povolaniami. Vedel, že najjednoduchšie sa uživí ako učiteľ literatúry, ale láska k výtvarnému umeniu ho prinútila ku kroku, ktorý napokon neoľutoval. V malom zabudnutom mestečku v štáte Massachussettes, asi 3 hodiny jazdy autom z New Yorku, si otvoril galériu.
„Vybral som si jeden z opustených domov, výstavný priestor nemal viac ako dvadsaťkrát desať mestrov,“ s úsmevom si spomína na začiatky sympatický podnikateľ. V období, keď začínal, dominovalo v Spojených štátoch abstraktné umenie, op-art či pop-art. Michelsonovi sa však páčili jednoduché kresby a portréty, figuratívne témy. Prvá výstava dopadla podľa očakávania. Zopár záujemcov o súčasné umenie ani zďaleka nedokázalo pokryť existenčné potreby mladého galeristu. Niet sa čo čudovať. Jeho zákazníkmi boli predovšetkým študenti z miestnej strednej školy. Michelson však nepoľavil. Predával - i keď pod cenu.
Jeho záujem o grafiku a  zmysel pre kvalitných a perspektívnych výtvarníkov sa mu vyplatili. Pretože časy sa zmenili. S nástupom prezidentov Reagana a Busha vzrástol v Amerike záujem o politické umenie - a aj o figuratívnu tvorbu. Medzi umelcami, ktorých s obľubou vystavoval a predával Michelson, bol aj známy americký maliar Barry Moser.
Rok po jeho výstave v Northhamptone získal Moser americkú knižnú cenu za ilustrácie.
Tak sa stal Michelson vyhľadávaným galeristom. Začali za ním chodiť zberatelia z New Yorku i Bostonu. Zistili, že výtvarníci, ktorých sa mladý vystavovateľ vždy pevne držal, prišli opäť do módy, ako napríklad sochár Leonard Baskin.
Spolu so zberateľmi prichádzali aj turisti. Galéria v Northhamptone sa stala pojmom. V meste vznikli nové reštaurácie, pribudli hotely a banky. Po niekoľkých rokoch sa z ospalého vidieckeho centra stal prekvitajúci turistický raj.
Pre samotného galeristu dnes tvorí približne sto výtvarníkov. „Robím svoju prácu aj preto, aby som zarobil, ale aj preto, aby zarobili moji umelci a aby mali z tohto obchodu v konečnom dôsledku zisk i moji zákazníci. Nielen kvôli umeniu. Vedia, že ak si kúpia nejaké dielo u mňa, je to dobrá investícia.“ Pri otázke, ako na neho zapôsobilo slovenské výtvarné umenie, sa Michelsonovi rozžiarili oči a s nadšením odpovedal: „Videl som tu toľko skvelých vecí, ktoré ma inšpirovali, že vám môžem len závidieť. Ale aj ja, tak ako moji zákazníci, potrebujem jednotlivých umelcov spoznať. Keď  som na výstave BIB v Bratislave uvidel dielo Ľuba Paľa, ihneď som navštívil jeho ateliér. Z toho, čo som videl, som bol taký nadšený, že som zatúžil mať od neho všetko.“ Galerista Richard Michelson prišiel na Slovensko len na pár dní. Zdržal sa krátko, odchádzal však - ako priznal - plný dojmov a nových podnetov. 

(jr)