Vďaka eurofondom má Trenčiansky kraj modernú železnicu, nové diaľnice

Bratislava 29. júla (OTS) - Cez územie Trenčianskeho kraja prechádza najvýznamnejší národný multimodálny dopravný koridor Va – diaľnica D1 a železničný koridor V, ktorý spája západnú a východnú časť Slovenska. V rámci Operačného programu Doprava (OPD) 2007 – 2013 sa na území Trenčianskeho kraja realizujú projekty zo zdrojov EÚ v celkovej výške 734,6 milióna eur (suma k 20. 6. 2013).


PO 1 – Železničná infraštruktúra

Jej cieľom je zvýšiť kvalitu železničných tratí prostredníctvom modernizácie železničnej dopravnej cesty, vybraných pohraničných prechodových staníc, informačnej siete a železničných uzlov. . Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, úsek: Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce . Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, úsek: Trenčianska Teplá – Beluša . Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, úsek: Beluša – Púchov . Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, úsek: Zlatovce - Trenčianska Teplá

PO 2 – Cestná infraštruktúra (TEN-T)

Rozvoj diaľničnej siete pozitívne vplýva na mobilitu obyvateľstva, zvyšovanie atraktivity územia z pohľadu turizmu a prílevu investícií. . D1 Sverepec – Vrtižer

PO 5 – Cestná infraštruktúra (rýchlostné cesty a cesty I. triedy)

Cieľom tejto prioritnej osi je výstavba rýchlostných ciest a ciest I. triedy, ako aj modernizácia siete ciest I. triedy, ktoré pokrývajú viac ako polovicu všetkých dopravných výkonov na Slovensku. . Výstavba úseku R2 Ruskovce – Pravotice (1/2 profil) . I/61 Trenčín - most . Odstraňovanie nevyhovujúcich technických parametrov na cestách I. triedy . Rekonštrukcia križovatiek na cestách I. triedy . Modernizácia s rekonštrukcia mostov ciest I. triedy

PO 6 – Železničná verejná osobná doprava

Nákup 32 nových moderných vlakových súprav s cieľom zvýšiť počet cestujúcich verejnou železničnou dopravou.

NAJVÝZNAMNEJŠIE PROJEKTY:

Výstavba D1 Sverepec – Vrtižer

Skoro desaťkilometrový úsek bol vybudovaný a odovzdaný do užívania v roku 2010. Cesta medzi Bratislavou a Žilinou sa vďaka nemu skrátila približne o polhodinu. Stavba má veľký význam pre samotných obyvateľov mesta Považská Bystrica, pretože z centra mesta odklonila hustú tranzitnú dopravu, čím sa zvýšil ich komfort a bezpečnosť. Dobudovanie diaľničného úseku odstránilo problém častých dopravných nehôd a rozsiahlych kolón počas dopravných špičiek v meste. Náročný projekt, ktorého súčasťou je aj verejnosti dobre známa mostná estakáda ponad mesto Považská Bystrica, získal v roku 2010 ocenenie Stavba roka. Celkové oprávnené náklady na projekt: 342,3 milióna eur, z toho Európska únia preplatila 224 miliónov eur.

Výstavba mosta v Trenčíne

Výstavba druhého cestného mosta cez rieku Váh a Biskupický kanál v Trenčíne významným spôsobom zlepší v súčasnosti veľmi komplikovanú dopravnú situáciu v meste odklonením tranzitnej dopravy. Doprava v Trenčíne v súčasnosti prechádza cez jediný cestný most, čo spôsobuje dopravné kolóny, znižuje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky častými dopravnými nehodami. Nový most bude dlhý skoro jeden kilometer. Na výstavbu mosta, ktorý by mal byť dokončený v roku 2015, by mala v budúcnosti nadviazať výstavba obchvatu mesta Trenčín. Celkové oprávnené náklady na projekt: 40,8 milióna eur, z toho Európska únia preplatí 34,7 milióna eur.

Modernizácia železničnej trate na úseku Nové Mesto nad Váhom – Púchov (Beluša) pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod.

Po ukončení modernizácie trate sa cestujúcim IC/EC vlakov skráti cestovanie na úseku Nové Mesto nad Váhom – Žilina – Čadca v priemere o polhodinu. Skrátenie času pocíti aj tranzitná nákladná doprava. Projekt je rozdelený na šesť etáp. Modernizácia železničnej trate na úseku Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce predstavuje prvé dve etapy projektu, pričom prvú etapu tvorí vybudovanie 1,7 kilometra dlhého dvojkoľajného tunela vedúceho popod Turecký Vrch. Druhou etapou je modernizácia železničnej trate v úseku Trenčianske Bohuslavice – Zlatovce. Realizácia uvedeného úseku začala na jeseň v roku 2009 a stavebne sa ukončila v máji 2013. Celkové oprávnené náklady na projekt: 275 miliónov eur, z toho Európska únia preplatí 195 miliónov eur. Okrem uvedených úsekov sa realizujú aj úseky Zlatovce – Trenčianska Teplá, Trenčianska Teplá – Beluša a Beluša – Púchov. Celkové oprávnené náklady na projekt Trenčianska Teplá – Beluša: 275,7 milióna eur, z toho Európska únia preplatí 196,5 milióna eur.

Výstavba úseku R2 Ruskovce – Pravotice

Výstavba skoro jedenásťkilometrového úseku rýchlostnej cesty R2 Ruskovce – Pravotice je v súčasnosti v príprave. Výstavba by mala byť ukončená do konca roku 2015.

Operačný program Doprava (OPD) predstavuje programový dokument Slovenskej republiky pre čerpanie pomoci z fondov Európskej únie v sektore dopravy na roky 2007 – 2013 (Kohézny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja). Jeho globálnym cieľom je podpora trvalo udržateľnej mobility prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry a rozvoja verejnej osobnej dopravy. Realizáciou tohto cieľa sa prispeje k zlepšeniu dostupnosti SR, jednotlivých regiónov a ich vzájomného prepojenia a k znižovaniu regionálnych disparít a k podpore rozvoja ekonomických aktivít a zvyšovaniu konkurencieschopnosti SR. OPD má na roky 2007-2013 vyčlenený celkový rozpočet 3,8 miliardy eur. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR tieto financie zo zdrojov Európskej únie a štátneho rozpočtu prerozdeľuje na významné dopravné projekty, ako sú výstavba diaľnic, obnova ciest, modernizácia železníc, nákup nových vlakov či budovanie verejnej koľajovej dopravy v Bratislave a Košiciach. Prioritné osi OPD: PO1 - Železničná infraštruktúra PO2 - Cestná infraštruktúra (TEN-T) PO3 - Infraštruktúra intermodálnej prepravy PO4 - Infraštruktúra a dopravné prostriedky integrovaných dopravných systémov PO5 - Cestná infraštruktúra (rýchlostné cesty a cesty I. triedy) PO6 - Železničná verejná osobná doprava PO7 - Technická pomoc

Investícia do Vašej budúcnosti

Projekt technickej pomoci OPD "Poskytovanie služieb informačnej kampane Operačného programu Doprava 2007-2013" je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR