Vďaka Ch. Soferovi je Bratislava pojmom v kruhu ortodoxných židov

Bratislava 24. septembra (TASR) - Židovský rabín a teológ Chatam Sofer, vlastným menom Moše Schreiber, je dodnes v ortodoxnom prostredí uctievaný ako najväčší rabín sveta. V nedeľu 24. septembra uplynie 255 rokov od jeho narodenia.


Meno Chatam predstavuje skratku jeho hlavného diela - Chiduse Torah Mose. Ide o jeden zo základných pilierov ortodoxného židovstva (výklad Tóry, piatich kníh Mojžišových, ktorý bol prelomový v interpretácii Talmudu). Hebrejské slovo Sofer je rovnocenné s nemeckým slovom Schreiber (pisár).

Budúci vážený učenec sa narodil 24. septembra 1762 vo Frankfurte nad Mohanom (dnes Nemecko). Už počas štúdií na seba upozornil hlbokými vedomosťami a exegézou (kritické skúmanie textu, zvlášť náboženského). Dôsledne obhajoval tradičný judaizmus. Po štúdiách hebrejčiny, Tóry a Talmudu pôsobil v Boskoviciach, Prostějove a Strážnici (dnes Česko), neskôr v Mattersdorfe (dnes Rakúsko).

Chatam Sofer ako uznávaná autorita a dobrý znalec zákona začal v dnešnej Bratislave pôsobiť ako rabín od 13. októbra 1806, kedy prijal ponuku bratislavskej židovskej obce. V ním založenom rabínskom učilišti - ješive - vychoval stovky rabínov neskôr pôsobiacich po celom svete. Okrem vyučovania a vykonávania náboženských úkonov sa venoval náboženskej sudcovskej činnosti. Jeho rozhodnutia prijímali veriaci s konečnou platnosťou a bez pochybností o ich spravodlivosti. Ako učiteľ a vykladač Tóry (najdôležitejší židovský spis, poskytuje návod, ako by ľudia mali prežívať svoj život) ďaleko prekročil hranice mesta aj židovskej komunity. Jeho rady rešpektovali mnohé osobnosti európskeho židovstva, vrátane korunovaných hláv.

V roku 1809 sa počas obliehania Bratislavy napoleonskými vojskami uchýlil do Svätého Jura, obce pri Bratislave, odkiaľ osobne organizoval a riadil charitatívnu činnosť pre vojnou ubiedených a chudobných spoluobčanov.

Bol aj vynikajúcim rozprávačom a literátom. Okrem religióznych problémov sa venoval tiež poézii, inšpirovanej hlavne židovskými sviatkami. Napísal 90 obsiahlych prác, tisícky listov, dobrozdaní a posudkov, viacero kníh, náboženské piesne, exegézy.

Ortodoxný rabín Chatam Sofer zomrel 3. októbra 1839 v Bratislave, na druhý deň ho pochovali v doskách z jeho prednáškovej katedry. Dožil sa 77 rokov. Jeho hrob sa nachádza v bratislavskom Mauzóleu Chatama Sofera, ktoré slávnostne otvorili v roku 2002 ako ojedinelú pamätihodnosť na Slovensku.

Mauzóleum je v priestore najstaršieho bratislavského židovského cintorína, ktorý bol zničený počas druhej svetovej vojny v dôsledku stavby tunela. Na pôvodnom mieste vtedy nechali iba malú skupinu 23 hrobov bratislavských učencov sústredenú okolo hrobu Chatama Sofera a prekryli ich betónovým stropom. Toto miesto sa tak stalo podzemným priestorom, ktoré ľudia začali volať Mauzóleum Chatama Sofera. Nachádza sa na svahu medzi Dunajom a Bratislavským hradom. V Mauzóleu je 23 hrobov na pôvodnom mieste a 41 náhrobných kameňov.




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR