Včasné odhalenie arytmie môže zabrániť porážke

Foto: AP Photo/Aijaz RahiBRATISLAVA 17. februára (WEBNOVINY) - Včasné odhalenie arytmie môže zabrániť cievno-mozgovej príhode. Lekári preto vyzývajú na pravidelnú kontrolu pulzu, predovšetkým u ľudí nad 55 rokov. Za arytmiu, teda nepravidelnú srdcovú frekvenciu, môže byť zodpovedná fibrilácia predsiení, ktorá zvyšuje riziko vzniku porážky až päťnásobne.


"Moje odporúčanie je, aby si ľudia starší ako 55 rokov kontrolovali pulz a v prípade akýchkoľvek nepravidelností by mali absolvovať EKG," povedal na dnešnej tlačovej besede primár oddelenia arytmií a kardiostimulácie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave Róbert Hatala.

Fibrilácia predsiení je porucha srdcového rytmu, ktorá sa dá charakterizovať skôr ako chvenie, než ako pravidelný tlkot srdca. Táto nepravidelnosť naruší výkonnosť pumpovania krvi z predsiení do komôr srdca, čím môžu vzniknúť vo vnútri srdca krvné zrazeniny. Tie po opustení srdca ďalej putujú krvným riečiskom po tele a môžu zablokovať krvné cievy, najčastejšie v mozgu, čo spôsobí náhlu ischemickú cievnu mozgovú príhodu. V dôsledku zastavenia prívodu kyslíka do mozgu pri cievnej mozgovej príhode môže dôjsť k jeho poškodeniu, vzniku neurologických porúch, k trvalej invalidite, zníženiu funkčnosti mozgu alebo dokonca až k úmrtiu pacienta.


Ochorenie za 13 miliárd eur

Vo svete prekoná mozgovú príhodu v súvislosti s fibriláciou predsiení takmer tri milióny ľudí ročne. Cievno-mozgové príhody majú navyše u pacientov s fibriláciou predsiení podstatne ťažší priebeh a závažnejšie následky. Až polovica týchto pacientov umiera do jedného roka po príhode. Odhaduje sa, že len Európsku úniu stojí toto ochorenie až 13,5 miliardy eur ročne. Vo veku nad 40 rokov už postihuje každého štvrtého človeka. Na základe súčasných trendov odborníci predpokladajú, že do roku 2050 sa môže výskyt tohto ochorenia zvýšiť až na dvojnásobok.

Spôsob liečby je individuálny vzhľadom na zdravotný stav a rodinnú anamnézu konkrétneho pacienta. Na zmiernenie príznakov ochorenia a znormalizovanie srdcovej frekvencie slúži farmakologická liečba (napríklad beta-blokátory, blokátory kalciových kanálov), prípadne nefarmakologická liečba (atrioventrikulárna nodálna ablácia, trvalý kardiostimulátor). Pri obnove a udržaní pokojového srdcového rytmu nastupuje fáza úpravy základnej arytmie pomocou farmakoterapie s antiarytmickými liekmi, alebo použitím elektrických šokov.


Antikoagulačná liečba

Dôležitou súčasťou liečby pacientov s fibriláciou predsiení je prevencia cievnej mozgovej príhody prostredníctvom antitrombotickej liečby. Ide o užívanie liekov proti nežiaducemu zrážaniu krvi. Sú dve liekové skupiny používané na tento účel, každá účinkuje iným spôsobom. Prvú skupinu tvoria tie s obsahom antagonistov vitamínu K, ako je warfarín, ktoré zrieďujú krv (antikoagulačná liečba). Druhá skupina, do ktorej patrí aspirín, sa nazýva protidoštičková liečba. Ovplyvňuje aktivitu krvných doštičiek a mali by ju dostávať len tí pacienti, ktorí z vážnych dôvodov nemôžu brať warfarín. Napriek nesporným výhodám týchto liekov je ich účinnosť priamo úmerná riziku vzniku neželaného krvácania. Foto: SITA/Dušan Hein

Vzhľadom na obmedzenia súčasnej antikoagulačnej liečby je vážna potreba efektívnejšej, bezpečnejšej a pohodlnejšej liečby s predvídateľným vývojom, minimálnymi kontraindikáciami s liekmi a jedlom a bez potreby neustáleho sledovania pacienta. Vyspelejší liek na prevenciu cievnej mozgovej príhody u pacientov s fibriláciou predsiení, ktorý spĺňa spomínané požiadavky, je už v súčasnosti vo fáze schvaľovania kompetentnými orgánmi.


Dostupný aj na Slovensku

Ide o dabigatranetexilát, ktorý podľa porovnávacej štúdie s liečbou warfarínom znižuje riziko vzniku mozgovej príhody a systémovej embólie o desať percent pri dávke 110 miligramov dvakrát denne a až o 35 percent pri dávke 150 miligramov dvakrát denne, a to bez zvýšenia rizika krvácania. Dabigatranetexilát môže celosvetovo zabrániť približne trom tisíckam mozgových príhod denne. Klinické a ekonomické prínosy môžu byť však ešte významnejšie, ak započítame aj následné zníženie výskytu závažného krvácania, ktoré môže viesť k invalidite pacienta. Na základe výsledkov klinických štúdií bol dabigatranetexilát už schválený v USA a v Kanade a v blízkej budúcnosti by mal byť dostupný aj pre pacientov v Európskej únie, teda aj na Slovensku.