Vavrečku pozná aj holandský princ, krásy Oravy spoznával na rogale

Vavrečka 4. marca (TASR) - Aj keď má Vavrečka niekoľko pozoruhodností prekračujúcich hranice obce, najnavštevovanejšou atrakciou ostatných rokov je celkom určite tamojšie letisko. Je totiž jediné na Orave, kde pristávajú a štartujú motorové rogalá a športové lietadlá. Prvú pristávaciu plochu za dedinou postavil nadšenec Mikuláš Košťál pred deviatimi rokmi, dnes už má novú, pri ihrisku.


Krásy oravskej prírody si vďaka nemu z vtáčej perspektívy prezrelo už približne 1500 ľudí zo všetkých európskych a mnohých svetových štátov, medzi nimi aj holandský princ. "Do poslednej chvíle som nevedel, že idem previezť takého významného človeka. Pred letom som mu poskytol občerstvenie, tak ako to robím vždy a až po 20 minútach rozhovoru som sa tlmočníčky opýtal, že kto to vlastne je. Keď mi oznámila, že holandský princ, ihneď sa mi roztriasli kolená," povedal pre TASR Košťál.

Najemotívnejší zážitok prežil podľa vlastných slov s nevidiacim klientom, ktorý celý let precítil vďaka lúčom slnka na svojej tvári. "Keď sme pristáli a videl som, čo má v očiach, nekúpili by ste si ten pocit za všetok poklad sveta," uviedol pilot z Vavrečky. Veľmi úzku spoluprácu udržuje so slovenskými paralympionikmi, na Oravu už podľa neho zavítali všetci.

Mikuláš Košťál lieta so svojim rogalom počas celého roka, už čoskoro sa bude nad Vavrečkou vznášať aj v dvojmiestnom športovom lietadle. "Dá sa lietať aj v zime, len je potrebné vhodne sa obliecť. Zaujímavosťou je, že na rogale sa dá lietať len ráno a večer, kedy je najpriaznivejší vietor. S lietadlom už budeme lietať aj počas dňa," skonštatoval s tým, že najčastejšie si chcú návštevníci vychutnať pohľad na Oravskú priehradu, Oravský hrad alebo na svoju obec, odkiaľ pochádzajú.

Včelnica pri skibobe na okraji obce je pre domácich oázou pokoja

Včelnicu pri skibobe veľmi dobre poznajú nielen obyvatelia hornej Oravy, ale aj širokého okolia. Na okraji Vavrečky ju presne pred 20 rokmi začal budovať náruživý včelár a kedysi aktívny lyžiar František Kasan, ktorý tieto dve, takmer nezlučiteľné záľuby, spojil v jedno.

Včeláreniu ho priučil v 80. rokoch minulého storočia svokor Roman Trabalka. Vďaka nemu spoznal med aj jeho zdravé účinky. "Včelnica vo Vavrečke nie len taká obyčajná. Okrem úľov turistov nadchnú aj staré opotrebované lyže, snoubordy, lyžiarske palice či sánky, ktoré dotvárajú tú správnu atmosféru," povedal pre TASR. Dovedna sa pri včelnici nachádza viac ako 1000 párov lyží.



Vavrečania toto miesto nazývajú aj oázou pokoja a oddychu. Po prechádzke si tu môžu oddýchnuť. V areáli sa totiž nachádza aj posed, včelárske múzeum, ovocný sad s približne 250 stromami a vodný mlynček. "Včelnica je nepretržite otvorená a prístupná verejnosti. Aj múzeum je chránené len prístreškom pred dažďom. Mám tu dokonca aj rojnicu z roku 1911 Turisti si môžu všetko pozrieť, často sa pristavia a pomodlia," opísal.



Pre zdravotné problémy už František Kasan druhý rok nechová žiadne včely, všetky rozdal priateľom. V minulosti však vo svojej včelnici mal aj 20 rodín. "Ak mi to zdravotný stav dovolí, chcel by som sa v tomto roku včeláreniu opäť začať venovať. Keď sa človek započúva do bzukotu usilovne pracujúcich včiel, zabudne na okolitý svet, aj na svoje starosti," dodal náruživý včelár.



Vzostupy a pády obce si pamätá aj stará 400-ročná lipa

Štyristoročná lipa malolistá, ktorá rastie na hornom konci oravskej obce Vavrečka v okrese Námestovo, si pamätá všetky vzostupy i pády, radosti a trápenia Vavrečanov, všetky dobré aj nevydarené úrody, svadby, narodenia i odchody. Podľa legendy ju zasadil na začiatku 17. storočia bača Vavrek, zakladateľ obce.

"Prvá pôvodná osada v rámci katastra obce vznikla na Žigmondke, tú však vypálili kočovní hajdúsi. Obyvatelia, ktorí prežili, ušli do hôr. Neskôr, keď hajdúsi odišli, bača Vavrek aj so svojou rodinou zišiel do doliny a založil novú osadu. Na jej počesť zasadil v týchto miestach lipu, ktorá prežíva do dnešných dní. V súčasnosti je to chránený strom," povedal pre TASR starosta Peter Kružel.



Dnes dedinu zdobia desiatky týchto listnatých stromov, no priamymi potomkami Vavrekovej lipy sú iba tri, zatiaľ malé stromčeky. Štiepky vyšľachtené výskumníkmi, vysadené neďaleko materského stanoviska, budú svedkami ďalších storočí. "Lipa sa nachádza na brehu potoka. A aj keď je zvnútra dutá, jej koreňový systém žije a vyživuje ju. Ešte keď som bol dieťa, som sa v jej útrobách hrával," doplnil starosta. V súčasnosti je už lipa ohradená a priestor na jej obdivovanie majú obyvatelia, ale aj návštevníci obce len spoza dreveného plota.

Vavrečania chcú v spolupráci s poľským partnerom zrekultivovať lipovú alej, ktorá sa tiahne centrom dediny až ku starej Vavrekovej lipe, v parku plánujú osadiť nové lavičky a dokonca vytvoriť lavičku priateľstva. Projekt s názvom Cesta Vavrekovým chodníkom je finančne pomerne náročný, vyžaduje si investíciu vo výške približne 100.000 eur. "Zatiaľ nám tento zámer neschválili, budeme však čakať na ďalšie výzvy. Ako sa hovorí, keď ťa jednými dverami vyhodia, vráť sa druhými," skonštatoval Kružel.

Prioritou obce je rozvoj individuálnej bytovej výstavby

Hornooravská obec Vavrečka, kde žije v súčasnosti približne 1480 obyvateľov, poskytuje pohodlie vidieckeho bývania a zároveň blízkosť a dostupnosť služieb neďalekého mesta Námestovo. Práve vďaka tomu má počet obyvateľov dlhodobo rastúcu tendenciu, myslí si starosta Peter Kružel.

"Nádejam sa, že do konca tohto roka by nás mohlo byť okolo 1500. Je tu nárast počtu obyvateľov, nakoľko máme veľmi rozvinutú výstavbu rodinných domov a taktiež sa dokončuje už druhý bytový dom. Keď to porovnám so situáciou spred 20 rokov, kedy tu žilo 1200 ľudí, ten rastúci trend je zjavný," uviedol. O bývanie v obci majú podľa neho záujem aj rodiny z okolitých dedín, ale aj z Námestova vzdialeného len tri kilometre.

Prioritou samosprávy je aj naďalej rozvoj individuálnej bytovej výstavby. Pred pár rokmi rozbehla pozemkovo roztrieštená obec nevyhnutne potrebnú komasáciu. Malé pozemkové úpravy v lokalite Starý mlyn na približne šiestich hektároch zabezpečili vznik siedmich desiatok nových stavebných parciel. "Výstavba sa vlani rozbehla, vydali sme 25 stavebných povolení. Pre nás vznikol záväzok vybudovať tu cesty, čo sa nám aj podarilo. V časti, kde sa stavia, je už vodovod a kanalizačné potrubie, to je však zatiaľ nefunkčné," ozrejmil Kružel s tým, že pripravené sú už prípojky na elektrinu. Obec do toho investovala zo svojho rozpočtu 72.000 eur, za ďalších 83.000 vlani v oblasti postavili nové komunikácie.

"V tomto roku plánujeme v druhej časti tejto výstavby urobiť vodovod a kanalizáciu. Potrebujeme na to získať 200.000 eur. Vypracovali sme si aj projekt, žiaľ, neprešiel nám cez envirofond. Ak vyjde nejaká výzva, znovu sa do nej zapojíme a ak nie, budeme to musieť zabezpečiť z vlastných zdrojov. Minimálne tu chceme vybudovať prečerpávaciu stanicu, aby sa domy, ktoré už sú postavené, mohli napojiť," podotkol starosta Vavrečky s tým, že finančne sa obec nechce zadlžiť, nad úverom preto neuvažujú.

Okrem plánovaných investícií v súvislosti s individuálnou bytovou výstavbou je potrebné v obci zabezpečiť mnoho ďalších záležitostí. Najbližšie sa chystá jarná rekonštrukcia ciest po zime. Opraviť chcú aj poškodený most a v neposlednom rade pripravuje samospráva projektový zámer na výstavbu jednotriednej materskej školy. Investíciu vo výške 250.000 eur chcú podľa starostu financovať z eurofondov.

Starobylé kríže majú slúžiť ako memento pre ďalšie generácie

Štyri starobylé kríže vo vavrečskom chotári majú byť mementom pre súčasné i budúce generácie a aj keď mnoho obyvateľov Vavrečky okolo nich dennodenne prechádza, málokto vie, aký majú význam.

Kríž pri Starom mlyne stojí ako pamiatka na tragickú smrť Jozefa Hrkeľa, dali ho postaviť jeho deti. "Keď viezol tovar na voze, splašili sa mu zapriahnuté kone, voz prevrátili a on tam tragicky zahynul. V minulosti sa v tejto oblasti nachádzal dedinský mlyn, popri ktorom viedla cesta. Neskôr, keď ju nahradila asfaltová vozovka, zarástla krovinami," vysvetlil pre TASR starosta Peter Kružel. Pozostatky starého mosta sú tam dodnes. Kríž je umiestnený na rozhraní katastrov obcí Vavrečka a Ťapešovo.

Ako pamiatka moru alebo inej nákazlivej choroby, ktorá potrápila Vavrečanov, stojí kríž pri Zalesnom. Postavili ho v roku 1828 a v minulosti sa nazýval aj morový. Pôvodne stál na ihrisku, avšak obyvatelia ho presunuli na terajšie miesto. "V tejto lokalite sa nachádzal aj pôvodný cintorín a hromadný hrob obetí moru, ktorý bol zalesnený pri výstavbe Oravskej priehrady."

Pri kríži pri škole, ktorý kedysi, keď bola obec oveľa menšia, stál na konci dediny, sa obyvatelia zvykli zastaviť cestou na pole a pomodliť sa. Tiež sa pri ňom modlili aj regrúti pri odchode na vojnu. "Neskôr bol tento kríž prenesený pred kostol svätej Anny. Na súčasné miesto bol preložený pri výstavbe novej štvrte individuálnej bytovej výstavby," doplnil Kružel.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR