Varšavský summit NATO by mal ponúknuť odpovede na desať veľkých výziev

Brusel 4. júla (TASR) - Poľská metropola bude v dňoch 8. a 9. júla hostiť vrcholné stretnutie lídrov krajín Severoatlantickej aliancie. Vo Varšave na nich čaká náročná agenda, ktorú podľa viacerých zdrojov možno zhrnúť do desiatich najdôležitejších bodov.


NATO čelí bezprecedentným výzvam na východe v podobe konfliktu na Ukrajine a na juhu, kde aktivity Islamského štátu (IS) rozvrátili celý blízkovýchodný región. Ukrajinská kríza prinútila alianciu zamerať sa viac na obranu vo východnej časti Európy. Pribudli nekonvenčné výzvy v podobe hybridnej vojny, hrozby zo strany neštátnych aktérov, ako aj humanitárne a utečenecké krízy živené bojmi na Blízkom východe a severe Afriky.

NATO neskoncovalo ani so staršími výzvami, napríklad v Afganistane, ktoré tiež vyvolávajú otázky o budúcnosti aliancie.

Podľa mediálnej spoločnosti US News varšavský summit NATO by mal ponúknuť odpovede na otázku, ako ďalej v desiatich hlavných oblastiach:

1. Posilnenie východného krídla aliancie v podobe štyroch rotujúcich práporov. Tie by mali rozmiestniť v Poľsku a troch pobaltských štátoch v sile od 2 000 do 4 000 vojakov. Trom práporom by mali šéfovať Nemecko, Británia a USA, v prípade štvrtého je v hre Kanada. Slovensko v spolupráci s krajinami Vyšehradskej štvorky vyšle jednotku v sile 600 vojakov. Varšava má dať odpoveď, kedy a kde budú jednotky rozmiestnené.

2. Rozšírenie aktivít počas migračnej krízy. Od februára lode aliancie bránia činnosti kriminálnym prevádzačským sieťam v Egejskom mori, čo pomáha spomaliť prílev migrantov do Európy. Nemecko, USA a Británia chcú túto misiu rozšíriť, Turecko je proti.

3. Politika otvorených dverí. Najbližšie k plnému členstvu v aliancii má Čierna Hora. V máji ukončila prístupové rokovania, teraz čaká na ratifikáciu parlamentmi 28 členských štátov. NATO chce vo Varšave vyslať správu, že v tejto politike pokračuje. Najvážnejším kandidátom na vstup je Gruzínsko. V potrebných vojenských reformách zaostáva Macedónsko, ktoré čelí aj blokovaniu zo strany Grécka kvôli názvu krajiny. O vstup do NATO prejavila záujem už aj srbská armáda, politicky to však v Belehrade nie je jednoznačná záležitosť. Na Ukrajine sa od pádu prezidenta Viktora Janukovyča podpora vstupu do NATO zvýšila z 15 na viac ako 50 percent.

4. Potvrdenie záväzkov voči Afganistanu. NATO v roku 2014 začalo výkon misie na výcvik a podporu afganskej armády. Aliancia chce potvrdiť záväzok udržiavať stabilnú prítomnosť svojich jednotiek v tejto krajine aj v budúcnosti a financovať ich. Očakáva sa, že Spojené štáty a NATO oznámia zámer udržať súčasný počet vojakov do konca tohto roka. V prípade USA ide o 9 800 vojakov (bez plánovaného zníženia na 5 500 mužov), aliancia ako celok tam má 12 000 vojakov.

5. Boj proti Islamskému štátu. Aliancia chce posilniť úlohu, ktorú zohráva v tomto boji. V súčasnosti zaisťuje výcvik 500 až 600 irackých vojakov v Jordánsku, iracká vláda žiada NATO o rozšírenie programu a o výcvik aj na území Iraku. Aliancia už avizovala ochotu vyslať prieskumné lietadlá AWACS do Iraku a Sýrie. Jednotliví členovia NATO (Turecko, Británia, Francúzsko a Holandsko) sa zúčastňujú náletov na ciele Islamského štátu, iné krajiny prispeli vybavením a muníciou. Na summite vo Varšave aliancia môže naznačiť, aká bude podoba rozšírenia jej úlohy v boji proti Islamskému štátu.

6. Stabilizácia pomerov v Líbyi. Líbyjská vláda národnej jednoty požiadala NATO o pomoc pri zastavení šírenia vplyvu Islamského štátu. Vo Varšave aliancia musí potvrdiť ochotu prispieť k stabilizácii pomerov v Líbyi formou výcviku ozbrojených síl v krajine a nasadením námorných síl proti zločineckým prevádzačským sieťam.

7. Dôraz na internetové hrozby. Pred šiestimi mesiacmi hakeri s podozrivými väzbami na Kremeľ narušili fungovanie ukrajinskej elektrickej rozvodnej siete. Tento precedens naznačil možnosť kybernetickej vojny a potrebu novej stratégie pre vybudovanie infraštruktúry, na ktorú sa môžu občania krajín NATO spoľahnúť. Aliancia pred dvoma rokmi oznámila, že kybernetické útoky proti jednému členskému štátu považuje za ekvivalent ozbrojeného útoku. Ministri obrany NATO začiatkom júna v Bruseli uznali kybernetický priestor ako formálnu doménu bojovania. NATO upozorňuje, že pokrok v oblasti kybernetiky zaznamenáva aj Čína, Irán a Severná Kórea.

8. Prehĺbenie vzťahov s Fínskom a Švédskom. V máji sa neutrálne Fínsko a Švédsko po prvýkrát zúčastnili na zasadaní ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli. Na summite vo Varšave sa na pracovnej večeri zúčastnia premiéri oboch krajín. Švédska a fínska strana dáva najavo záujem o zúženie vzťahov s alianciou v reakcii na rastúce aktivity Ruska v ich susedstve. Summit by mal potvrdiť prehĺbenie vzájomných vzťahov.

9. Podpora budovania obranných kapacít na Ukrajine. Na summite vo Walese aliancia zriadila šesť fondov na podporu modernizácie obranného rezortu a na zvýšenie efektivity ukrajinských ozbrojených síl. Aliancia chce iniciatívy zamerané na plnenie noriem a požiadaviek NATO doplniť a pomáhať pri zvyšovaní efektivity ukrajinských síl v Donbase, najmä v boji proti hybridným bojovým taktikám ruských vojakov a Ruskom podporovaných povstalcov.

10. Čiernomorská flotila. Tri členské štáty NATO - Turecko, Rumunsko a Bulharsko - a Gruzínsko ako kandidát na členstvo zdieľajú Čierne more s Ruskom. Všetky štyri krajiny vyjadrili znepokojenie nad stupňujúcimi sa aktivitami Moskvy v oblasti Čierneho mora. Dohoda z Montreux jasne obmedzuje vojenské námorné aktivity v tomto mori, aliancia však môže zvýšiť svoju prítomnosť v oblasti rôznymi spôsobmi. Rumunsko navrhuje vytvorenie spojeneckej čiernomorskej flotily s príspevkami z viacerých členských štátov s prístupom k moru. Summit vo Varšave by mal zdôrazniť silný bezpečnostný záujem NATO v oblasti Čierneho mora a potvrdiť úmysel ohľadom vytvorenia spoločných námorných síl v tomto regióne.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR