Vajanského nenechala ľahostajným ani tragédia v Černovej

Bratislava 1. septembra (TASR) - Svetozár Hurban Vajanský sa 16. januára 1907 dožil šesťdesiatich rokov. Gratulačné i oslavné články, literárno-kritické hodnotenia jeho života a tvorby i reedície vydaní jeho diel sa počas celého roka zhŕkli do pestrého adoračného obrazu uznávanej a ctenej osobnosti. Dve básne na jeho počesť napísal aj vtedy už uznávaný bard slovenskej lyriky Pavol Országh Hviezdoslav. Prvá sa volá "Vajanskému. K 60-ym narodeninám" a veľký úryvok z nej uverejnili Národné noviny.


Druhá má názov Rozpomienka a v 1. čísle ju uverejnili Slovenské pohľady. Báseň má 9 slôh. Prvú a deviatu, teda úvodnú a záverečnú slohu básne, sme zaradili na úvod tohto bloku o Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom, keď pripomíname udalosti, ktoré sprevádzali jeho jubilejný rok. V ňom definitívne vstúpil do "baťkovského" obdobia, v ktorom až do konca života už nič nemohlo ohroziť jeho povesť barda slovenského národa.



Vari najväčšou literárnou udalosťou toho roku vo Vajanského spisovateľskom živote bola skutočnosť, že Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Martine s plnou vážnosťou pristúpil k vydávaniu jeho súborného literárneho diela. Už v septembri vyšiel prvý zväzok "Sobraného diela Svetozára Hurbana Vajanského", ktorý obsahoval tieto jeho epické diela: Kandidát, Mier duše, V jasku, Babie leto, Na Bašnárovom kopci, Podrost a Tri kabanosky. O necelé dva mesiace, teda v novembri, vyskladnili z tlačiarne druhý zväzok, ktorý obsahoval širšie koncipované, súčasná literárna veda by povedala, že - románové novely Letiace tiene a Pustokvet. No a v decembri, týždeň pred Vianocami, to bol tretí zväzok a tým bola jeho prvá básnická zbierka Tatry a more. O veľkej dôvere vo Vajanského literárne schopnosti svedčí aj fakt, že koncepciu všetkých troch "Sobraných dielov" si Vajanský pripravil sám a sám si ich aj zredigoval. Iste do nich miestami aj zasiahol, no dnes si už nedá nikto námahu, aby tieto rozdiely našiel.

V roku Vajanského jubilea vyšli aj preklady niektorých jeho diel do nemčiny. Nemecký časopis Politik, ktorý vychádzal v Prahe, uverejnil jeho novely Rubačova žena (Das Weib Holzhauers), Hlásnik (Der Nachtwächter) a Čierny idealista (Der schwarze Idealist). Málokto vie, že prekladateľkou týchto diel bola jeho žena Ida Hurbanová, za slobodna Dobrovitzová. Málokto vie aj to, že od mladosti mala problém so sluchom a v tom čase už bola veľmi nahluchlá. Slúži jej však ku cti, že v duchu sľubu, ktorý si dali v mladosti, po celý život statočne pomáhala mužovi v jeho pronárodných i literárnych úsiliach. Ku cti jej slúži aj to, že v priebehu niekoľkých rokov si tak dokonale osvojila slovenčinu, že bez akéhokoľvek zaváhania mohla slovenské epické diela prekladať do rodnej nemčiny. Pravdaže, nie lyriku, lebo tá si vyžaduje nielen znalosť jazyka, ale aj básnický talent.

Vajanského literárnu tvorbu si však všimli aj vo vzdialenejšom zahraničí ako bola nemecká Praha. Matica srpska v Novom Sade vydala v preklade Vajanského román Suchá ratolesť (Sucha grana). V Rusku mu v literárnych časopisoch uverejnili prózy Tri kabanosky (Tri sigary) a V jasku (U tunele). No a po celý rok v slovenských i zahraničných časopisoch boli publikované ukážky z jeho poézie, ale i z literárnej histórie, literárnej kritiky a literárnej publicistiky.

Vajanský mohol byť spokojný. Užíval si slávu i uznanie a s plným nasadením pracoval ďalej. No 27. októbra 1907 sa v dolnoliptovskej obci Černová (neďaleko Ružomberka) udiala obrovská tragédia. Žandári zastrelili 15 pokojne protestujúcich občanov obce a 12 ťažko zranili. Vajanský to znášal veľmi ťažko a do Národných novín napísal o udalosti články Černovská masakra a Vraždy, ktorých rozhorčený tón bol ešte ostrejší ako v článku Hyenizmus v Uhrách z roku 1892 o udalostiach v Hlbokom. Napísal ich s vedomím, že opäť sa stretne s politickým prenasledovaním.

Už 19. decembra bol predvolaný pred vyšetrujúceho sudcu. No a ten v obžalobe posúdil ako trestný čin aj uverejnenie prekladu state nórskeho dramatika B. Bjőrnsona Mier a priatelia mieru. Tento nórsky dramatik na mierovom kongrese vo Viedni povedal: "Nedávno sme videli v uhorskom sneme, keď slovenských reprezentantov týrali a vyhadzovali, ako vystúpil gróf Apponyi, aby vyhlásil, čo sa musí ešte urobiť pre ďalší útlak tohto národa. Bol schválený školský zákon, aký nikdy predtým nebol známy, pretože jeho najdôležitejšie ustanovenia sú z gumy! Dajú sa naťahovať tak, že sa v nich zadusia všetky národnosti. Zbaviť deti materčiny je predsa to isté, ako odtrhnúť hladné dieťa od matkiných pŕs. A práve toto rozkazuje v tomto zákone gróf Apponyi so vztýčenou hlavou..." Prirodzene, jeho slová našli na Slovensku veľkú odozvu. Najviac sa o ňu zaslúžil práve Vajanský. Na tému osobnosti nórskeho dramatika publikoval celý rad článkov a uskutočnil sériu prednášok a besied, a to najmä na pôde Živeny.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR