|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 8.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Bohumír
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
09. decembra 2012
Väčšinu Slovákov už nebolí rozdelenie Československa
Väčšina Slovákov prijala 20 rokov po rozpade Československa existenciu samostatnej Slovenskej republiky za svoju. Podľa Zory Bútorovej z Inštitútu pre verejné otázky (IVO) to vyplynulo z ...
Zdieľať
BRATISLAVA 9. decembra (WEBNOVINY) - Väčšina Slovákov prijala 20 rokov po rozpade Československa existenciu samostatnej Slovenskej republiky za svoju.
Podľa Zory Bútorovej z Inštitútu pre verejné otázky (IVO) to vyplynulo z výsledkov výskumov názorov slovenskej a českej verejnosti na rozdelenie Československa a vznik samostatných štátov, ktoré začiatkom novembra uskutočnili Inštitút pre verejné otázky (IVO) v Bratislave v spolupráci s agentúrou Focus a Centrum pro výzkum veřejného mínění, Sociologický ústav Akadémie věd ČR.
Zaujímavé podľa Bútorovej je porovnanie vo vekovej kategórii "pamätníkov", teda ľudí, ktorí už boli dospelí, keď sa Československo delilo.
"Kým vtedy iba 29 percent ľudí na Slovensku podporovalo rozdelenie Československa, v tejto skupine je ich už dnes 65 percent. Čiže došlo tam k názorovému obratu a väčšina ľudí prijala existenciu Slovenskej republiky za svoju," povedala pre agentúru SITA Zora Bútorová, podľa ktorej sú za pozitívnym vnímaním samostatnej SR aj nenaplnené obavy.
Veľké obavy
V rokoch 1992 a 1993, keď sa delila Česká a Slovenská Federatívna Republika, boli na Slovensku veľké obavy, ako to celé dopadne.
"Samotné rozdelenie Československa podporovali politické sily, ktoré boli buď dosť extrémne - Slovenská národná strana, jediná otvorene, alebo neboli demokratické, v konečnom dôsledku HZDS Vladimíra Mečiara. Čiže boli tu obavy, ako ten štát ekonomicky prežije a aké tu budú politické pomery," pripomenula Bútorová.
Napokon sa však podľa nej tieto obavy nenaplnili, "dopadlo to lepšie ako si drvivá väčšina ľudí myslela". Prijatie samostatnej Slovenskej republiky vyjadruje "aj istý druh úľavy z toho, že sme to zvládli a že sme sa v tom procese osvedčili, a že aj keď nie jednoducho, ale predsa sa podarilo základy toho nového štátu, jeho inštitúcií postaviť, a je to životaschopný štát".
Prvá republika i nežná revolúcia
Výskum medzi iným zisťoval, ako hodnotia Česi a Slováci žijúci v SR päť historických udalostí spätých s vlastnou štátnosťou - vznik Československa (1918), nežnú revolúciu (1989), rozdelenie Československa (1992), vznik samostatnej republiky (1993) a vstup do Európskej únie (2004).
Spomedzi týchto historických udalostí aj pre Slovákov aj pre Čechov boli podľa výskumu tie najlepšie vznik prvej Československej republiky v 1918 a nežná revolúcia.
Pritom, ako spomenula Bútorová, na Slovensku väčšina ľudí pokladá za kladnú historickú udalosť aj vstup Slovenska do Európskej únie a vznik samostatnej Slovenskej republiky.
"Čím mladší ľudia, tým priaznivejší postoj k nežnej revolúcii, k vstupu do Európskej únie aj k vzniku samostatnej Slovenskej republiky," povedala pre SITA Bútorová.
Podľa nej mladí o niektorých udalostiach, ako je napríklad rozdelenie ČSFR, už vedia menej, nežili vtedy, alebo boli veľmi malí. "Ale berú to ako vec, ktorá sa stala a ktorá je v poriadku," dodala pre SITA.
Podľa Zory Bútorovej z Inštitútu pre verejné otázky (IVO) to vyplynulo z výsledkov výskumov názorov slovenskej a českej verejnosti na rozdelenie Československa a vznik samostatných štátov, ktoré začiatkom novembra uskutočnili Inštitút pre verejné otázky (IVO) v Bratislave v spolupráci s agentúrou Focus a Centrum pro výzkum veřejného mínění, Sociologický ústav Akadémie věd ČR.
Zaujímavé podľa Bútorovej je porovnanie vo vekovej kategórii "pamätníkov", teda ľudí, ktorí už boli dospelí, keď sa Československo delilo.
"Kým vtedy iba 29 percent ľudí na Slovensku podporovalo rozdelenie Československa, v tejto skupine je ich už dnes 65 percent. Čiže došlo tam k názorovému obratu a väčšina ľudí prijala existenciu Slovenskej republiky za svoju," povedala pre agentúru SITA Zora Bútorová, podľa ktorej sú za pozitívnym vnímaním samostatnej SR aj nenaplnené obavy.
Veľké obavy
V rokoch 1992 a 1993, keď sa delila Česká a Slovenská Federatívna Republika, boli na Slovensku veľké obavy, ako to celé dopadne.
"Samotné rozdelenie Československa podporovali politické sily, ktoré boli buď dosť extrémne - Slovenská národná strana, jediná otvorene, alebo neboli demokratické, v konečnom dôsledku HZDS Vladimíra Mečiara. Čiže boli tu obavy, ako ten štát ekonomicky prežije a aké tu budú politické pomery," pripomenula Bútorová.
Napokon sa však podľa nej tieto obavy nenaplnili, "dopadlo to lepšie ako si drvivá väčšina ľudí myslela". Prijatie samostatnej Slovenskej republiky vyjadruje "aj istý druh úľavy z toho, že sme to zvládli a že sme sa v tom procese osvedčili, a že aj keď nie jednoducho, ale predsa sa podarilo základy toho nového štátu, jeho inštitúcií postaviť, a je to životaschopný štát".
Prvá republika i nežná revolúcia
Výskum medzi iným zisťoval, ako hodnotia Česi a Slováci žijúci v SR päť historických udalostí spätých s vlastnou štátnosťou - vznik Československa (1918), nežnú revolúciu (1989), rozdelenie Československa (1992), vznik samostatnej republiky (1993) a vstup do Európskej únie (2004).
Spomedzi týchto historických udalostí aj pre Slovákov aj pre Čechov boli podľa výskumu tie najlepšie vznik prvej Československej republiky v 1918 a nežná revolúcia.
Pritom, ako spomenula Bútorová, na Slovensku väčšina ľudí pokladá za kladnú historickú udalosť aj vstup Slovenska do Európskej únie a vznik samostatnej Slovenskej republiky.
"Čím mladší ľudia, tým priaznivejší postoj k nežnej revolúcii, k vstupu do Európskej únie aj k vzniku samostatnej Slovenskej republiky," povedala pre SITA Bútorová.
Podľa nej mladí o niektorých udalostiach, ako je napríklad rozdelenie ČSFR, už vedia menej, nežili vtedy, alebo boli veľmi malí. "Ale berú to ako vec, ktorá sa stala a ktorá je v poriadku," dodala pre SITA.