|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
11. októbra 2015
Väčšina vysokoškolákov dokáže spojiť štúdium s prácou
Vysokoškolské štúdium s ...
Zdieľať
Väčšina vysokoškolákov je ochotná vziať aj prácu, ktorá nespĺňa ich predstavy. Počas štúdia pracujú ako čašníci, hostesky, plavčíci či animátori.
BRATISLAVA 11. októbra - Vysokoškolské štúdium s prácou dokáže spojiť 71 percent vysokoškolských študentov. Len 27 percentám pracujúcim vysokoškolákom sa však podarí nájsť si stabilnú prácu v odbore, ktorý študujú. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý v uplynulých týždňoch robila spoločnosť Profi Credit Slovakia, s.r.o., na vzorke 1000 respondentov. O prieskume informoval marketingový riaditeľ Profi Credit Slovakia Richard Lörincz
Aj keď sa väčšina vysokoškolákov snaží nájsť si prácu a nadobudnúť prax v študovanom odbore, reálne sa to podarí len máloktorému z nich. Väčšinou sú preto ochotní vziať aj prácu, ktorá nespĺňa ich predstavy. Študentské časy tak u nich zostanú natrvalo spojené napríklad s prácou čašníka, hostesky, plavčíka či animátora. Približne 79 percent pracujúcich vysokoškolákov si zarobí brigádnickými aktivitami do 250 eur mesačne. Príjem do 500 eur priznalo 19 percent z nich.
Najčastejšie uvádzaným dôvodom, prečo sa budúci magistri, doktori či inžinieri naďalej spoliehajú na rodičovskú podporu, je snaha sústrediť sa výlučne na náročné štúdium, pričom tento dôvod uviedlo 44 percent nepracujúcich vysokoškolákov. Ďalšími dôvodmi sú napríklad nízky zárobok či nedostatok príležitostí zarobiť si vlastné peniaze.
Zo zarobených peňazí si plne hradí náklady na štúdium len 22 percent pracujúcich vysokoškolákov. Aspoň čiastočne si hradí náklady na štúdium 52 percent pracujúcich vysokoškolákov a 26 percent pracujúcich pripúšťa, že zarobené peniaze míňajú radšej na iné veci. Študenti si za zarobené peniaze najčastejšie kupujú jedlo (49 percent), nasleduje nákup oblečenia či elektroniky (24 percent) a približne 10 percent zo zarobenej sumy minú na zábavu.
Aj keď sa väčšina vysokoškolákov snaží nájsť si prácu a nadobudnúť prax v študovanom odbore, reálne sa to podarí len máloktorému z nich. Väčšinou sú preto ochotní vziať aj prácu, ktorá nespĺňa ich predstavy. Študentské časy tak u nich zostanú natrvalo spojené napríklad s prácou čašníka, hostesky, plavčíka či animátora. Približne 79 percent pracujúcich vysokoškolákov si zarobí brigádnickými aktivitami do 250 eur mesačne. Príjem do 500 eur priznalo 19 percent z nich.
Najčastejšie uvádzaným dôvodom, prečo sa budúci magistri, doktori či inžinieri naďalej spoliehajú na rodičovskú podporu, je snaha sústrediť sa výlučne na náročné štúdium, pričom tento dôvod uviedlo 44 percent nepracujúcich vysokoškolákov. Ďalšími dôvodmi sú napríklad nízky zárobok či nedostatok príležitostí zarobiť si vlastné peniaze.
Zo zarobených peňazí si plne hradí náklady na štúdium len 22 percent pracujúcich vysokoškolákov. Aspoň čiastočne si hradí náklady na štúdium 52 percent pracujúcich vysokoškolákov a 26 percent pracujúcich pripúšťa, že zarobené peniaze míňajú radšej na iné veci. Študenti si za zarobené peniaze najčastejšie kupujú jedlo (49 percent), nasleduje nákup oblečenia či elektroniky (24 percent) a približne 10 percent zo zarobenej sumy minú na zábavu.