|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
14. januára 2011
Väčšina sporiteľov v rastových fondoch si neželá riziko
Vyše polovica sporiteľov v rastových dôchodkových fondoch v druhom pilieri má minimálne vedomosti a skúsenosti s investovaním. Prevažná väčšina z nich nikdy neinvestovala v ...
Zdieľať
Foto: SITA/APBRATISLAVA 14. januára (WEBNOVINY) - Vyše polovica sporiteľov v rastových dôchodkových fondoch v druhom pilieri má minimálne vedomosti a skúsenosti s investovaním. Prevažná väčšina z nich nikdy neinvestovala v podielových fondoch a ani prostredníctvom iných finančných nástrojov. "Ak by sporitelia v rastových dôchodkových fondoch chceli investovať svoje úspory na akciových trhoch, správcovia podielových fondov by väčšinu z nich museli v záujme ich vlastnej ochrany odmietnuť," vyplýva z prieskumu agentúry Focus.
Hoci si na svoj dôchodok sporia vo fondoch, ktoré majú od vzniku druhého piliera prívlastok najrizikovejšie, pre takmer dve tretiny sporiteľov je riziko pri investovaní neželaným javom. Ako pre agentúru SITA uviedol Ivan Dianiška z agentúry Focus, prieskum sa uskutočnil na reprezentatívnej vzorke 1 030 osôb v novembri minulého roka a zúčastnili sa ho sporitelia v kapitalizačnom pilieri vo veku od 18 do 45 rokov.
Napriek pôvodnému zameraniu rastových fondov, ktoré boli určené na rizikovejšie investície na akciových trhoch, takmer dve tretiny sporiteľov (60 %) v týchto fondoch má len nízky sklon k riziku. Ochota akceptovať riziká pri investovaní dôchodkových úspor nie je podľa prieskumu závislá od úrovne vedomostí o systéme starobného dôchodkového sporenia. "Až polovica sporiteľov v rastových dôchodkových fondoch, ktorí majú stredné až vysoké vedomosti o jeho fungovaní a skúsenosti s investovaním, má k riziku nízky sklon a uprednostňuje tak konzervatívny prístup k investovaniu v rastovom fonde," uvádza agentúra Focus.
Bez ohľadu na typ dôchodkového fondu je prevažná väčšina sporiteľov ochotná akceptovať aj nižšie zhodnotenie svojich úspor, ak bude ich vývoj stabilný. V prieskume sa za takúto možnosť vyslovilo 80,4 % sporiteľov. Len menej ako pätina z nich preferuje také investície, ktoré majú potenciál vyšších výnosov, no aj riziko vyššej možnej straty. Podľa prieskumu je každý piaty sporiteľ na Slovensku presvedčený o tom, že na dôchodok si sporí v konzervatívnom fonde. Vykazovaný podiel vysoko prevyšuje reálny počet klientov dôchodkových správcovských spoločností, ktorí si na svoj dôchodok sporia v konzervatívnych fondoch. Ten sa dlhodobo pohybuje okolo 5 %.
Naopak, len tretina sporiteľov uviedla, že si sporí v rastovom fonde – podstatne menej, ako je tomu v skutočnosti (približne 60 %). Bezmála pätina sporiteľov (18 %) v prieskume nevedelo uviesť typ dôchodkového fondu, v ktorom si sporí.
S preukázanou úrovňou vedomostí a skúsenosti s investovaním a nízkou averziou k riziku by väčšina sporiteľov v rastových dôchodkových fondoch nemohla investovať svoje úspory ani v bežných podielových fondoch, zameraných na riskantnejšie akciové trhy. Hlavnou prekážkou by bola európska smernica o trhoch finančných nástrojov MiFID (Markets in Financial Instruments Directive), ktorej úlohou je predovšetkým ochrana individuálnych investorov. Smernica kategorizuje klientov finančných inštitúcií v Európskej únii a definuje vhodnosť konkrétnych foriem investovania na základe testovania finančnej situácie potenciálnych investorov, ich zámerov, úrovne vedomostí a skúseností s investovaním.
Hoci si na svoj dôchodok sporia vo fondoch, ktoré majú od vzniku druhého piliera prívlastok najrizikovejšie, pre takmer dve tretiny sporiteľov je riziko pri investovaní neželaným javom. Ako pre agentúru SITA uviedol Ivan Dianiška z agentúry Focus, prieskum sa uskutočnil na reprezentatívnej vzorke 1 030 osôb v novembri minulého roka a zúčastnili sa ho sporitelia v kapitalizačnom pilieri vo veku od 18 do 45 rokov.
Napriek pôvodnému zameraniu rastových fondov, ktoré boli určené na rizikovejšie investície na akciových trhoch, takmer dve tretiny sporiteľov (60 %) v týchto fondoch má len nízky sklon k riziku. Ochota akceptovať riziká pri investovaní dôchodkových úspor nie je podľa prieskumu závislá od úrovne vedomostí o systéme starobného dôchodkového sporenia. "Až polovica sporiteľov v rastových dôchodkových fondoch, ktorí majú stredné až vysoké vedomosti o jeho fungovaní a skúsenosti s investovaním, má k riziku nízky sklon a uprednostňuje tak konzervatívny prístup k investovaniu v rastovom fonde," uvádza agentúra Focus.
Bez ohľadu na typ dôchodkového fondu je prevažná väčšina sporiteľov ochotná akceptovať aj nižšie zhodnotenie svojich úspor, ak bude ich vývoj stabilný. V prieskume sa za takúto možnosť vyslovilo 80,4 % sporiteľov. Len menej ako pätina z nich preferuje také investície, ktoré majú potenciál vyšších výnosov, no aj riziko vyššej možnej straty. Podľa prieskumu je každý piaty sporiteľ na Slovensku presvedčený o tom, že na dôchodok si sporí v konzervatívnom fonde. Vykazovaný podiel vysoko prevyšuje reálny počet klientov dôchodkových správcovských spoločností, ktorí si na svoj dôchodok sporia v konzervatívnych fondoch. Ten sa dlhodobo pohybuje okolo 5 %.
Naopak, len tretina sporiteľov uviedla, že si sporí v rastovom fonde – podstatne menej, ako je tomu v skutočnosti (približne 60 %). Bezmála pätina sporiteľov (18 %) v prieskume nevedelo uviesť typ dôchodkového fondu, v ktorom si sporí.
S preukázanou úrovňou vedomostí a skúsenosti s investovaním a nízkou averziou k riziku by väčšina sporiteľov v rastových dôchodkových fondoch nemohla investovať svoje úspory ani v bežných podielových fondoch, zameraných na riskantnejšie akciové trhy. Hlavnou prekážkou by bola európska smernica o trhoch finančných nástrojov MiFID (Markets in Financial Instruments Directive), ktorej úlohou je predovšetkým ochrana individuálnych investorov. Smernica kategorizuje klientov finančných inštitúcií v Európskej únii a definuje vhodnosť konkrétnych foriem investovania na základe testovania finančnej situácie potenciálnych investorov, ich zámerov, úrovne vedomostí a skúseností s investovaním.