|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
12. novembra 2013
Väčšina Slovákov sa má horšie ako pred rokom 1989
Väčšina opýtaných Slovákov považuje svoju súčasnú finančnú situáciu za horšiu ako pred rokom 1989. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu o finančnom správaní slovenských ...
Zdieľať
BRATISLAVA 12. novembra (WEBNOVINY) - Väčšina opýtaných Slovákov považuje svoju súčasnú finančnú situáciu za horšiu ako pred rokom 1989.
Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu o finančnom správaní slovenských domácností, ktorý v auguste robila Nadácia PARTNERS v spolupráci s agentúrou FOCUS na vzorke 734 respondentov vo veku od 18 rokov. Výsledky prieskumu agentúre SITA poskytla členka správnej rady nadácie Jana Mokráňová.
Nezmyselne sa zadlžujeme
Až 67 percent Slovákov tvrdí, že za dnešnú mzdu si kúpia menej ako pred revolúciou. Celých 83 percent opýtaných si myslí, že sa ľudia v súčasnosti bez rozmyslu zadlžujú a 93 percent respondentov je presvedčených, že bez vysokého zadlženia sa mladá rodina k vlastnému bývaniu nedostane.
Veľká väčšina Slovákov vníma aj zmenu spoločenských a osobnostných hodnôt.
Až približne deväť z desiatich respondentov tvrdí, že peniaze sú dnes pre ľudí dôležitejšie ako medziľudské vzťahy. Navyše podľa prieskumu viac pracujeme a máme menej voľného času.
Viac ako polovica dospelých Slovákov si myslí, že finančná situácia slovenských domácností sa po revolúcii zhoršila a že "priemerná domácnosť si teraz môže dovoliť menej ako pred novembrom 1989".
Naproti tomu len 14 percent považuje dnešnú kúpyschopnosť domácností za lepšiu a 22 percent považuje situáciu za približne rovnakú.
Horšie sú na tom ľudia bez maturity
Ako horšiu vnímajú situáciu najmä ľudia bez strednej školy (60 percent), dôchodcovia (64 percent), ľudia žijúci v domácnosti sami (70 percent), rozvedení (67 percent), ovdovení (69 percent), obyvatelia Banskobystrického (63 percent) a Košického (60 percent) kraja. Naopak o zlepšení finančnej situácie hovoria prevažne podnikatelia a živnostníci (28 percent), tvoriví odborní pracovníci (25 percent), ľudia s vysokoškolským diplomom (23 percent).
Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu o finančnom správaní slovenských domácností, ktorý v auguste robila Nadácia PARTNERS v spolupráci s agentúrou FOCUS na vzorke 734 respondentov vo veku od 18 rokov. Výsledky prieskumu agentúre SITA poskytla členka správnej rady nadácie Jana Mokráňová.
Nezmyselne sa zadlžujeme
Až 67 percent Slovákov tvrdí, že za dnešnú mzdu si kúpia menej ako pred revolúciou. Celých 83 percent opýtaných si myslí, že sa ľudia v súčasnosti bez rozmyslu zadlžujú a 93 percent respondentov je presvedčených, že bez vysokého zadlženia sa mladá rodina k vlastnému bývaniu nedostane.
Veľká väčšina Slovákov vníma aj zmenu spoločenských a osobnostných hodnôt.
Až približne deväť z desiatich respondentov tvrdí, že peniaze sú dnes pre ľudí dôležitejšie ako medziľudské vzťahy. Navyše podľa prieskumu viac pracujeme a máme menej voľného času.
Viac ako polovica dospelých Slovákov si myslí, že finančná situácia slovenských domácností sa po revolúcii zhoršila a že "priemerná domácnosť si teraz môže dovoliť menej ako pred novembrom 1989".
Naproti tomu len 14 percent považuje dnešnú kúpyschopnosť domácností za lepšiu a 22 percent považuje situáciu za približne rovnakú.
Horšie sú na tom ľudia bez maturity
Ako horšiu vnímajú situáciu najmä ľudia bez strednej školy (60 percent), dôchodcovia (64 percent), ľudia žijúci v domácnosti sami (70 percent), rozvedení (67 percent), ovdovení (69 percent), obyvatelia Banskobystrického (63 percent) a Košického (60 percent) kraja. Naopak o zlepšení finančnej situácie hovoria prevažne podnikatelia a živnostníci (28 percent), tvoriví odborní pracovníci (25 percent), ľudia s vysokoškolským diplomom (23 percent).