Väčšina Slovákov chce jednoduchší Zákonník práce

Odborári na sobotňajšom protestnom zhromaždení proti zmenám v Zákonníku práce, daňovej a odvodovej reforme, zdražovaniu a prehlbujúcej sa chudobe na Mariánskom námestí v Žiline.Foto: SITA/jJán Grajciarik BRATISLAVA 27. júna (WEBNOVINY) - Traja zo štyroch Slovákov by prijali jednoduchší Zákonník práce, ktorý by vytváral len rámec pre dohody podľa odvetvia, regiónu a konkrétnej firmy a jej momentálnej situácie. Vyplýva to z telefonického prieskumu agentúry Polis Slovakia, ktorý pre Republikovú úniu zamestnávateľov vykonala od 24. júna do 26. júna na vzorke 819 dospelých respondentov. Za rozhodne jednoduchší Zákonník práce sa vyslovilo 53,1 % oslovených ľudí a skôr jednoduchší Zákonník práce by uvítalo 24,1 % respondentov. Rozhodné nie jednoduchšiemu pracovnému kódexu povedali 4 % opýtaných a postoj "skôr nie ako áno" k jednoduchosti Zákonníka práce zaujalo 7,5 % respondentov. Zvyšných 11,3 % ľudí sa k otázke nevedelo vyjadriť.


Agentúra Polis Slovakia skúmala aj postoj Slovákov k avizovaným protestom odborových zväzov proti navrhovanej novele Zákonníka práce. Podľa tretiny opýtaných bude mať tento postup na Slovensku podporu. S tým, že odborársky postoj bude mať rozhodne podporu na Slovensku, súhlasilo 8,9 % ľudí a 25,3 % respondentov očakáva skôr podporu tejto aktivite. Ďalších 12 % oslovených si myslí, že odborárske protesty rozhodne nebudú mať podporu občanov a "skôr nie ako áno" sa k otázke podpory odborárov pri protestoch vyjadrilo 25 % oslovených občanov. Vyjadriť sa k tejto otázke nevedelo 28,8 % opýtaných.


Podľa 57,8 % respondentov má inštitút minimálnej mzdy na Slovensku význam

To, že má minimálna mzda rozhodne význam, si myslí 30,4 % ľudí a ďalších 27,4 % prisudzuje minimálnej mzde skôr význam ako nie. Existencia garantovaných najnižších miezd rozhodne nemá význam podľa 9,2 % respondentov a skôr nemá význam ako má podľa 16 % oslovených. K minimálnej mzde nezaujalo postoj 17 % opýtaných.

Väčšina Slovákov by si želala, aby bolo možné individuálne sa dohodnúť na predĺžení alebo skrátení 40-hodinového týždenného pracovného času. Rozhodne by takúto možnosť uvítalo 51,5 % respondentov a ďalších 32,6 % by tento prístup skôr uvítalo ako nie. Rozhodne nie možnosti individuálne upraviť týždenný pracovný čas povedalo 2,1 % opýtaných a 8,9 % oslovených sa vyslovilo, že takúto možnosť by skôr nechcelo ako chcelo. Odpovedať na túto otázku nevedelo 4,9 % respondentov. S názorom, že ochranou zamestnanca je aj nízka miera nezamestnanosti a teda nedostatok voľnej pracovnej sily, sa stotožnilo 49,1 % oslovených. Rozhodne s týmto názorom súhlasí 23,1 % respondentov a skôr súhlasí ako nesúhlasí 26 % opýtaných. Rozhodné nie tlmočilo 12,9 % oslovených a skôr nie ako áno k názoru vyjadrilo 12,3 % Slovákov. Stanovisko nevedelo zaujať 25,7 % respondentov.