Väčšina odpadu končí stále na skládkach, rozširujú sa aj ich kapacity

Bratislava 21. decembra (TASR) – Na Slovensku končí stále väčšina odpadu na skládkach. Okrem nízkej miery recyklácie sa nedarí ani znižovať množstvo odpadu. Ročne u nás vzniká asi desať miliónov ton odpadov. "Toto množstvo sa neznížilo ani v ostatných rokoch,“ konštatuje envirorezort vo vyhodnotení plnenia cieľov Programu predchádzania vzniku odpadu do roku 2018. Minulý týždeň sa ním zaoberala vláda.


Hlavný cieľ, ktorým je posun od materiálového zhodnocovania k predchádzaniu vzniku odpadu, sa tak podľa envirorezortu zatiaľ nesplnil. Dôvodom má byť relatívne krátke päťročné obdobie, počas ktorého nemožno zrealizovať tak závažnú zmenu v ponímaní a hierarchii odpadového hospodárstva. Rezort tiež poukazuje, že na Slovensku je podobne ako v iných krajinách Európskej únie vybudovaný silný recyklačný priemysel, ktorý potrebuje dostatočné množstvo odpadu, preto nemá záujem realizovať opatrenia na predchádzanie jeho vzniku.

Napriek tomu, že podiel odpadu na skládkach má v budúcnosti klesnúť, sa na Slovensku stále povoľujú aj nové kapacity skládok. Aktuálne je to napríklad v Holčíkovciach, Rajci–Šuji, Spišskej Novej Vsi, Žabanoch a Dežericiach. "Nové skládky odpadov na zelenej lúke už takmer vôbec nevznikajú a ministerstvo ani neeviduje v tomto smere nejaké požiadavky na budovanie nových skládok odpadov. Existujúce skládky odpadov však musia stále poskytovať dostatočný priestor na skládkovanie odpadov, preto je ešte stále potrebné ich primerané rozširovanie," vysvetlil pre TASR hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.

Skládkovanie odpadov označil envirorezort za najhorší spôsob nakladania s odpadom. "Podiel odpadov ukladaných na skládky odpadov má postupne klesať v prospech recyklácie, respektíve energetického zhodnocovania odpadov," avizuje Ferenčák. Zmenu si ministerstvo sľubuje od zvýšenia zákonných poplatkov za skládkovanie odpadov a dôslednejšieho presadzovania hierarchie odpadového hospodárstva, to je napríklad predchádzanie vzniku odpadov obzvlášť v oblasti biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov.

Na Slovensku sa napriek rozsiahlej výstavbe infraštruktúry triedenia a zhodnocovania komunálny odpad recykluje málo, väčšina končí na skládkach, ukázala revízia výdavkov na životné prostredie. Vládni analytici proti tomu odporučili bojovať zvýšením poplatkov či zavedením množstvového zberu. Zvýšenie poplatkov je nutné doplniť ďalšími opatreniami. Okrem vzdelávania obyvateľstva musia byť vytvorené dobré podmienky pre triedenie.

"Keďže skládkovanie má negatívne dosahy na životné prostredie, ale aj na zdravie, vlády sa snažia od neho odradiť extra zdanením. Na Slovensku existuje tzv. poplatok za uloženie odpadu, avšak jeho výška je druhá najnižšia v Európskej únii, poväčšine päť eur. Vo väčšine európskych krajín sa tento poplatok pohybuje od 20 do 100 eur. V Českej republike je napríklad už dlhodobo 20 eur," povedal pre TASR v novembri Martin Haluš, šéf Inštitútu environmentálnej politiky pri ministerstve životného prostredia.

Analytici v revízii odhadli, že vyššie poplatky za skládkovanie by mohli za prvý rok priniesť sedem miliónov eur, v treťom roku až 39 miliónov eur. V dlhodobom horizonte by však výnos postupne klesal pre zvyšovanie miery separácie.

Podľa Európskej komisie sa má objem skládkovaného komunálneho odpadu do roku 2030 znížiť na desať percent z celkového množstva komunálneho odpadu. Podiel skládkovaného komunálneho odpadu bol na Slovensku v roku 2013 takmer na úrovni 70 percent.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR