|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
03. mája 2013
Väčšina Izrealčanov neverí novému mierovému plánu
Väčšina Izraelčanov je skeptická k pozmenenému plánu Ligy arabských štátov na dosiahnutie mieru na Blízkom východe. Revidovaný mierový plán naďalej predpokladá, že Palestínčania ...
Zdieľať
JERUZALEM 3. mája (WEBNOVINY) - Väčšina Izraelčanov je skeptická k pozmenenému plánu Ligy arabských štátov na dosiahnutie mieru na Blízkom východe.
Revidovaný mierový plán naďalej predpokladá, že Palestínčania plne uznajú izraelský štát za jeho stiahnutie z území zabratých v roku 1967, pripúšťa však výmenu niektorých území po vzájomnej dohode.
Až 54,8 percenta Izraelčanov si myslí, že revízia plánu nepovedie k odštartovaniu nových mierových rokovaní, ktoré sa zastavili v roku 2010.
Opak si myslí len 17,3 percenta opýtaných, zvyšok nevie. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý v piatok zverejnil denník Hajom.
O zmiernení postoja arabských štátov informoval v utorok katarský premiér a zároveň šéf diplomacie šejk Hamád bin Džassím as-Sání po rokovaní s americkým ministrom zahraničia Johnom Kerrym, ktorý zmenu plánu privítal. “Delegácia arabskej ligy potvrdila, že dohoda bude založená na dvojštátnom riešení s hranicami zo 4. júna 1967, no s možnosťou vzájomne dohodnutej výmeny územia,” povedal Kerry.
Vyhlásenie privítala aj izraelská ministerka spravodlivosti Cipi Livniová, podľa ktorej takýto prístup umožňuje Palestínčanom “opäť vstúpiť do rokovacieho priestoru a urobiť potrebné kompromisy”. "Je to v záujme Izraela, v záujme Palestínčanov a v záujme medzinárodného spoločenstva," konštatovala. Zároveň povedala, že o novej iniciatíve Ligy arabských štátov je treba rokovať.
Mierový plán z roku 2002 ponúka Izraelu plné uznanie jeho existencie zo strany arabských krajín výmenou za uvoľnenie území zabratých v bleskovej vojne v roku 1967 a za “spravodlivé riešenie pre palestínskych utečencov”. Izrael tento plán odmietol, pričom nesúhlasí najmä s návratom k hraniciam spred roka 1967. Najspornejšími bodmi je pripojenie východného Jeruzalemu k budúcej Palestíne ako jej hlavného mesta ako aj návrat palestínskych utečencov na územia, ktoré sú dnes izraelské.
Revidovaný mierový plán naďalej predpokladá, že Palestínčania plne uznajú izraelský štát za jeho stiahnutie z území zabratých v roku 1967, pripúšťa však výmenu niektorých území po vzájomnej dohode.
Až 54,8 percenta Izraelčanov si myslí, že revízia plánu nepovedie k odštartovaniu nových mierových rokovaní, ktoré sa zastavili v roku 2010.
Opak si myslí len 17,3 percenta opýtaných, zvyšok nevie. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý v piatok zverejnil denník Hajom.
O zmiernení postoja arabských štátov informoval v utorok katarský premiér a zároveň šéf diplomacie šejk Hamád bin Džassím as-Sání po rokovaní s americkým ministrom zahraničia Johnom Kerrym, ktorý zmenu plánu privítal. “Delegácia arabskej ligy potvrdila, že dohoda bude založená na dvojštátnom riešení s hranicami zo 4. júna 1967, no s možnosťou vzájomne dohodnutej výmeny územia,” povedal Kerry.
Vyhlásenie privítala aj izraelská ministerka spravodlivosti Cipi Livniová, podľa ktorej takýto prístup umožňuje Palestínčanom “opäť vstúpiť do rokovacieho priestoru a urobiť potrebné kompromisy”. "Je to v záujme Izraela, v záujme Palestínčanov a v záujme medzinárodného spoločenstva," konštatovala. Zároveň povedala, že o novej iniciatíve Ligy arabských štátov je treba rokovať.
Mierový plán z roku 2002 ponúka Izraelu plné uznanie jeho existencie zo strany arabských krajín výmenou za uvoľnenie území zabratých v bleskovej vojne v roku 1967 a za “spravodlivé riešenie pre palestínskych utečencov”. Izrael tento plán odmietol, pričom nesúhlasí najmä s návratom k hraniciam spred roka 1967. Najspornejšími bodmi je pripojenie východného Jeruzalemu k budúcej Palestíne ako jej hlavného mesta ako aj návrat palestínskych utečencov na územia, ktoré sú dnes izraelské.