Václav Havel, prvý ponovembrový prezident ČSSR

Bratislava 17. novembra (TASR) – Ako vedúca osobnosť politických zmien v novembri 1989 bol český spisovateľ a dramatik Václav Havel zvolený 29. decembra 1989 za prezidenta Československej socialistickej republiky (ČSSR).


Pri príležitosti 25. výročia Nežnej revolúcie prináša TASR jeho profil.

Václav Havel sa narodil 5. októbra 1936 v Prahe do známej podnikateľsko-intelektuálnej rodiny, ktorá mala veľký vplyv na české kultúrne i politické dianie v prvej polovici 20. storočia. Pre svoj pôvod nemohol študovať na gymnáziu a tak v roku 1951 začal študovať na učňovskej škole odbor chemického laboranta. Popri zamestnaní vyštudoval gymnázium, maturoval v roku 1954. Po odmietnutí jeho prihlášok na vysoké školy humanitného charakteru začal navštevovať Ekonomickú fakultu Českého vysokého učení technického, ktorú po dvoch rokoch opustil.

Po absolvovaní základnej vojenskej služby začal Václav Havel pracovať ako javiskový technik, najprv v pražskom Divadle ABC, neskôr po roku 1960 v Divadle Na zábradlí v Prahe. Popri zamestnaní vyštudoval dramaturgiu na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe a v divadle sa presadzoval aj ako asistent réžie a dramaturg. V Divadle Na zábradlí mali premiéru prvé dramatické texty Václava Havla, z ktorých je najoceňovanejšia hra Zahradní slavnost (1963). Na premenu pomerov v spoločnosti reagoval dramatik svojou hrou Vyrozumění (1965) a počas zmien rezonovala na javiskách divadiel aj Ztížená možnost soustředění (1968). Havel sa stal v roku 1968 predsedom Klubu nezávislých spisovateľov a členom KAN - Klubu angažovaných nestraníkov. Spolupracoval tiež s nemarxistickým mesačníkom Tvář. V roku 1964 sa oženil s Olgou Šplíchalovou, ktorá zomrela v januári 1996. Rok nato uzavrel manželstvo s herečkou Dagmar Veškrnovou.

Počas normalizačného obdobia mal Václav Havel zákaz akejkoľvek verejnej umeleckej činnosti, sústredil sa na tvorbu a tak postupne vznikali jeho divadelné hry Žobrácka opera (1972), Audiencia (1975), Vernisáž (1975), Protest (1978), Largo desolato (1984), Pokušenie (1985), Asanácia (1987). Po potlačení Pražskej jari vystupoval Havel proti politickej represii. V roku 1975 napísal otvorený list vtedajšiemu československému prezidentovi Gustávovi Husákovi, v ktorom ho upozorňoval na prehlbujúci sa deficit demokracie v živote spoločnosti. Vyvrcholením jeho činnosti bolo publikovanie Charty 77 v januári 1977. Václav Havel bol jedným zo zakladateľov tejto iniciatívy a jedným z jej prvých troch hovorcov. V apríli 1979 sa stal spoluzakladateľom Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS) a neskôr, v roku 1989, bol tiež spoluautorom petície Několik vět. Za svoje občianske postoje ho trikrát uväznili a vo väzení strávil takmer päť rokov.

Počas prevratných udalostí novembra 1989 vystupoval Václav Havel ako líder Občianskeho fóra (OF).



Ako predstaviteľ zoskupenia ľudí usilujúcich sa o zásadné celospoločenské zmeny bol rekonštruovaným Federálnym zhromaždením Československej socialistickej republiky (FZ ČSSR) zvolený 29. decembra 1989 za prezidenta republiky. Vo svojom inauguračnom prejave sľúbil priviesť krajinu k slobodným voľbám, čo na jar 1990 aj splnil. Druhý raz zvolilo Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR) Havla do funkcie hlavy štátu 5. júla 1990. Po nasledujúcich parlamentných voľbách v roku 1992 ako zástanca spoločného štátu nezískal medzi poslancami federálneho parlamentu dostatočnú dôveru a tretíkrát ho do funkcie nezvolili. Z funkcie prezidenta ČSFR odstúpil 20. júla 1992 s odôvodnením, že nemôže naďalej plniť záväzky vyplývajúce zo sľubu vernosti federatívnej republike spôsobom, ktorý by bol v súlade s jeho založením, presvedčením a svedomím. Po opustení úradu ustúpil Havel na niekoľko mesiacov z verejného života.

ČSFR sa 1. januára 1993 rozdelila na dva samostatné štáty Českú republiku (ČR) a Slovenskú republiku (SR). V polovici novembra 1992, v čase politického smerovania k samostatnému českému štátu, Havel potvrdil, že sa chce uchádzať o funkciu prezidenta ČR. Oficiálny návrh jeho kandidatúry podali 18. januára 1993 štyri poslanecké kluby vládnej koalície. Dňa 26. januára 1993 zvolila Poslanecká snemovňa ČR Václava Havla za prvého prezidenta samostatnej Českej republiky. Do funkcie hlavy štátu Václava Havla znova zvolili obidve komory českého parlamentu 20. januára 1998. Prezidentský mandát mu vypršal 2. februára 2003.

Václav Havel trpel chronickými dýchacími ťažkosťami, ku ktorým prispeli za minulého režimu opakované neliečené zápaly pľúc počas pobytov vo väzení a desiatky rokov fajčenia. Od roku 1996, keď mu pre začínajúci nádor odobrali časť pľúcneho laloka, Havel nefajčil, ale zdravotné ťažkosti a časté pobyty v nemocnici sa mu nevyhýbali.



V novembri 2009 udelili Václavovi Havlovi čestné občianstvo hlavného mesta SR Bratislavy.

Napriek zdravotným ťažkostiam neváhal podporiť boj za ľudské a občianske práva. Stalo sa to napríklad v januári 2010, keď sa v sprievode herca Pavla Landovského a biskupa Václava Malého pokúsil odovzdať čínskej veľvyslankyni Chuo Jü-čen v Prahe petíciu proti uväzneniu čínskeho disidenta Liou Siao-poa. V novembri 2010 podporil svojou prítomnosťou demonštrantov, ktorí v Prahe protestovali proti mestským poslancom koalície ODS a ČSSD, zvoleným v komunálnych voľbách.

Za literárne a dramatické dielo, za zmýšľanie a celoživotné úsilie o dodržiavanie ľudských práv udelili Václavovi Havlovi mnohé medzinárodné ceny, vyznamenania, ocenenia a čestné doktoráty na viacerých univerzitách vo svete. Spojené štáty americké mu vzdali poctu, keď 23. júla 2003 ako prvý Čech a jeden z mála cudzincov dostal najvyššie americké vyznamenanie - Prezidentskú medailu slobody. Koncom roka 2003 sa India rozhodla oceniť príspevok Václava Havla k svetovému mieru a presadzovaniu ľudských práv mierovou cenou Mahátmá Gándhího.

Václav Havel zomrel 18. decembra 2011 v českom Hrádečku vo veku 75 rokov.

V roku 2012 v deň nedožitých 76. narodenín exprezidenta ČR Václava Havla premenovali pražské ruzynské letisko na Letisko Václava Havla.




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR