V Zvonárike dome v Lazanoch oslávili dožinky spevom i jedlom

Lazany 12. augusta (TASR) - V Lazanoch (okres Prievidza) oslávili v nedeľu dožinky spevom i jedlom. Zvonárike dom ožil vystúpeniami domácich folkloristov zo Sielnice a ľudovej hudby Macekovci & Šujanovci, návštevníci si zase mohli pochutiť na domácom lazianskom chlebe, pečenej klobáse, kukuričnej kaši so škvarkami či varenej kukurici.


"Dožinky robíme už 18. rok a sú nám veľmi milé, pretože keby chlebíka nebolo, tak nie je ničoho, a vlastne chlieb znamená prácu, život, to, čo potrebujeme každý deň pre náš život," povedala pre TASR vedúca folklórneho súboru Sielnica Adela Bolfíková.

V Lazanoch dožinky podľa nej nebývali vo veľmi noblesnej forme, ale poďakovanie gazdovi vždy bolo, pretože sa to patrilo. "A hovorí sa, aj chlieb náš každodenný daj nám dnes, a s touto formulkou si môžeme aj vystačiť, pretože je v nej povedané všetko."

"Za tým žitkom, ako povedal gazda, za chlebíkom, kým príde na stôl, je veľmi veľa práce. Starí ľudia si ho vedeli vážiť, vedeli, že kôročku nezahodíme, vedeli, že dožinky, tá sláva veľká, ktorá prišla, je už len odmena a znovu príde práca," priblížila.

Dožinky by sme podľa vedúcej lazianskych folkloristov mali sláviť aj dnes, pretože slávime rôzne iné príležitosti a na to, čo nám Pán Boh ponúka, mnohokrát zabúdame. "Pretože keď máme dve zdravé ruky, zdravé nohy, máme ich na to, aby sme pracovali. A práca znamená ten chlieb," podotkla.

K dožinkám patrí i spev. "Spievali sa obradné piesne, ktoré sú skoro všade rovnaké: Už sme sa my tri týždne nažali, Tento veniec je vitý. Piesne boli slovom skoro rovnaké, ale od kraja ku kraju alebo od dediny k dedine mali trochu inú melódiu."

"Ale postup, poďakovanie a všetky činnosti, ktoré sa okolo dožiniek robili, boli skoro rovnaké," dodala Bolfíková. Súčasťou programu bola i ukážka kovania kosy, mlátenie obilia, pletenie povriesla či tradičné hry pre deti.