V zámockom parku môžu ľudia stretnúť voľne žijúce lesné zvieratá

Palárikovo 30. mája (TASR) – Najvýznamnejšou dominantou Palárikova je kaštieľ, ktorý dal na mieste pôvodného šľachtického sídla postaviť v roku 1866 gróf Alojz Károlyi. Neskorobaroková stavba bola v 19. storočí prestavaná v neoklasicistickom slohu. Pôvodne mal 90 izieb a slúžil ako poľovnícky zámok. Počas druhej svetovej vojny tu bola zriadená vojenská nemocnica, neskôr tu sídlilo veliteľstvo sovietskej armády. V roku 1948 bol kaštieľ zoštátnený a v súčasnosti je majetkom štátneho podniku Lesy SR. Od roku 2010 sa v ňom nachádza stála expozícia najlepších jeleňovitých trofejí sveta.


„Dnes kaštieľ slúži na stretávania významných hostí, napríklad bankárov, štátnikov i vládnych predstaviteľov. Práve tu boli nedávno rokovania medzi predstaviteľmi Slovenska a Poľska, keď sa rozhodovalo o tom, že obe krajiny budú môcť vyrábať syr pod označením oštiepok. Kedysi tu dokonca viedol rozhovory Alexander Dubček s generálnym tajomníkom Maďarskej komunistickej strany Jánosom Kádarom. Žiaľ, bežní ľudia sa do kaštieľa nemajú ako dostať. Pred rokmi sa podarilo zorganizovať deň otvorených dverí, ktorý sa stretol s veľkou odozvou. Boli by sme radi, keby sa nám to podarilo znova a stalo sa z toho pravidelné podujatie,“ hovorí starosta obce Jozef Derňár.



Súčasťou kaštieľa je aj rozsiahly viac ako 50-hektárový park, ktorý je sprístupnený aj verejnosti. Iba pred niekoľkými mesiacmi sa ho vďaka slovensko-maďarskému cezhraničnému projektu podarilo zrekonštruovať. „Ide o jeden z najväčších parkov na Slovensku. Navrhol ho architekt Mikuláš Ybl, ktorému sa tu podarilo vytvoriť úžasné optické ilúzie, ďaleké priehľady do parku doplnené sieťou chodníkov vhodných aj na jazdu koňom. Z pôvodného parku sa do dnešných dní zachovala unikátna celodrevená vodárenská veža, ktorú sa podarilo zrekonštruovať, pričom sa pri obnove použilo viac ako 60 percent pôvodných dielov,“ hovorí autor projektu revitalizácie parku v Palárikove Zoltán Balko. Podľa jeho slov je zrejme najstaršou vežou svojho druhu v Európe. Pôvodne slúžila na čerpanie vody, ktorú parný stroj tlačil do vodojemu, odkiaľ sa potom rozvádzala do celého panstva.

V samotnom parku sa nezachovalo okrem stromov nič. Autor jeho revitalizácie preto pri obnove vychádzal z dobový nákresov z roku 1875. „Na ich základe sa nám podarilo obnoviť pôvodnú sieť ciest a chodníkov. Okrem toho je však v parku aj množstvo nových aktivít, z ktorých sú mnohé určené hlavne pre deti. Celkovo však z celého parku bolo ako tak udržiavaných iba 10 hektárov, na ktorých bolo možné obnoviť typický anglický park aj s lavičkami či udržiavaným trávnikom,“ skonštatoval Balko. Na zvyšných 40 hektároch sa počas desaťročí presadila príroda a z pôvodného parku sa stal skôr lesopark.

Rozsiahlu plochu tak v súčasných podmienkach nebolo možné obnoviť do jej niekdajšej podoby. „Vznikla preto originálna myšlienka, že tá zadná časť zostala ako lesopark, dominuje v nej príroda a je to vlastne otvorená učebnica prírody. Bolo tu spravené nové oplotenie okolo celej tejto časti, aby tu mohli byť umiestnené voľne žijúce lesné zvieratá. Čiže ak je v iných parkoch obvyklé, že v nich existuje voliéra so zvieratami, tak tu je to naopak. Voliérou je celý park a ľudia a zvieratá sa pohybujú bez bariéry medzi sebou. To je aj psychologicky zvláštny moment a ten pocit je celkom iný, pretože človek vidí voľne žijúce zviera vedľa seba, bez toho, aby ich oddeľovalo oplotenie,“ hovorí Balko.

Ako pripomenul, návštevníci, ktorí zavítajú do palárikovského zámockého parku, sa tak môžu tešiť na technickú pamiatku, ktorou je vzácna drevená vodárenská veža, krásny anglický park s rôznymi atrakciami pre deti i lesopark s voľne žijúcimi lesnými zvieratami, ktoré je možné pri dômyselne rozmiestnených krmelcoch sledovať zo skrytých pozorovateľní.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR