|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
08. novembra 2006
V USA víťazní demokrati vyzývajú na zmenu irackej politiky
Po dvanástich rokoch získali americkí demokrati väčšinu v dolnej komore Kongresu, v Snemovni reprezentantov. Demokratov k víťazstvu priviedla úspešná predvolebná kampaň, v ktorej sa zamerali na ...
Zdieľať
BRATISLAVA 8. novembra (WEBNOVINY) - Po dvanástich rokoch získali americkí demokrati väčšinu v dolnej komore Kongresu, v Snemovni reprezentantov. Demokratov k víťazstvu priviedla úspešná predvolebná kampaň, v ktorej sa zamerali na kritiku pokračujúceho krvavého vojnového konfliktu v Iraku, nezvládnutú reakciu vlády na hurikán Katrina ako aj na škandály, ktoré prinútili k rezignácii vysokopostavených republikánskych zákonodarcov. V novej povolebnej situácii americký prezident George W. Bush po zvyšné dva roky svojho funkčného obdobia čelí riziku, že demokrati budú blokovať republikánsku politickú agendu.
Ako uviedla americká televízna stanica CNN, v utorňajších voľbách do Kongresu získali demokrati v Snemovni reprezentantov najmenej 28 kresiel, čo im zabezpečí pohodlnú väčšinu, keďže v skutočnosti na získanie kontroly nad dolnou komorou im stačilo 15 kresiel. "Dnešok je veľkým víťazstvom pre Američanov, ktorí hlasovali za zmenu," vyhlásila líderka demokratov v Snemovni Nancy Pelosiová, ktorá sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane i prvou ženskou predsedníčkou dolnej komory parlamentu v doterajšej histórii. Znovuzvoleniu sa tešilo niekoľko najznámejších politikov. V štáte New York opäť zvíťazila demokratická senátorka Hillary Clintonová (na snímke), ktorá tým zvýšila svoje šance získať stranícku nomináciu na prezidentské voľby v roku 2008. Kalifornčania si opäť zvolili za svojho guvernéra hviezdu akčných filmov Arnolda Schwarzeneggera. Senátor Joe Lieberman, kandidát demokratov v prezidentských voľbách v roku 2002, v súvislosti so svojou podporou vojny v Iraku nezískal nomináciu demokratov a voľby v štáte Connecticut tentoraz vyhral ako nezávislý kandidát. Demokrati tiež získali štyri z doterajších šiestich republikánskych kresiel v americkej hornej komore Kongresu, v Senáte. Kandidáti demokratickej strany získali kreslá za štáty Ohio, Rhode Island, Pennsylvánia a Missouri. V dvoch štátoch - vo Virgínii a v Montane sa očakávajú veľmi tesné výsledky, pričom vo Virgínii sa pravdepodobne uskutoční prerátanie hlasov. Vo voľbách do Kongresu prvýkrát uspel i moslim. 43-ročný demokratický kandidát Keith Ellison získal kreslo v Snemovni reprezentantov za štát Minnesota.
Republikánom nepomohla ani výrazná pomoc zo strany amerického prezidenta, ktorý volebnú kampaň viedol do posledných chvíľ. George W. Bush vyzbieral na financovanie republikánskej kampane asi 193 miliónov USD. Situáciu im však značne skomplikovali škandály vrátane viacmesačného vyšetrovania korupcie, ktorej sa mal dopustiť známy republikánsky lobista Jack Abramoff. Republikánom nepomohlo ani to, keď kongresman Mark Foley, ktorý mal víťazstvo na Floride takmer isté, rezignoval potom, ako na verejnosť prenikli jeho sexuálne ladené online rozhovory s mladistvými praktikantmi.
Americký prezident v súvislosti s volebnou prehrou svojej Republikánskej strany poskytne verejné vyhlásenie. Tlačová konferencia by sa mala konať o 13:00 miestneho času (19:00 SEČ) a Bush bude pravdepodobne čeliť otázkam o ďalšom smerovaní vojny v Iraku, ako aj o zásadných ekonomických politikách. Demokrati nestrácali čas a okamžite po zverejnení výsledkov vyzvali prezidenta na zmenu irackej politiky ako aj na odstúpenie súčasného ministra obrany Donalda Rumsfelda. Avšak i v radoch demokratov existujú značné rozdiely v názoroch na vojnu v Iraku. Zatiaľ čo niektorí požadujú urýchlené stiahnutie amerických vojakov z krajiny, iní sú za postupné sťahovanie a ďalšie hlasy volajú po rozdelení Iraku na niekoľko autonómnych regiónov. Denník The Washington Post v stredu uviedol, že demokratickí lídri naznačovali, že vojnu napriek všetkému neprestanú financovať. Počas kampane prezident Bush opakovane obviňoval demokratov, že nepredstavili žiadnu ucelenú koncepciu ani plán výhry vojny v Iraku. Zásadnú zmenu irackej politiky však vylúčil americký veľvyslanec v Iraku Zalmay Khalilzad. "(Prezident) úspech v Iraku vníma ako kľúčový pre americké národné záujmy. Je odhodlaný spolupracovať s oboma komorami Kongresu, aby získal podporu, ktorá je nevyhnutná na úspech misie v Iraku. Prezident je architektom americkej zahraničnej politiky, vrchným veliteľom ozbrojených síl a chápe, čo je v Iraku v stávke," dodal Khalilzad.
Vo voľbách získali demokrati i väčšinu guvernérskych kresiel. Budú tak odteraz stáť aj na čele bývalých republikánskych štátov ako New York, Massachusetts, Arkansas, Colorado a Ohio a budú vládnuť v 28 z 50 amerických štátov.
SITA/AP/AFP