V tomto roku zaznamenali viac ako 700 prípadov hepatitídy A

BRATISLAVA 22. decembra (WEBNOVINY) - Počet prípadov žltačky typu A na Slovensku prekročil hranicu 700 a priblížil sa k výskytu ochorenia z epidemiologického roku 2003. "V roku 2008, najmä v jeho druhej polovici, došlo k nárastu ochorení a k 15. decembru bolo na našom území evidovaných 702 ochorení. Oproti roku 2007 ide o viac ako 1,8-násobný nárast počtu prípadov," uviedla pre agentúru SITA Jarmila Pertináčová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Bratislava. Podľa jej slov je najviac prípadov hlásených z Prešovského kraja (554), kde sa nachádzajú početné lokality so zníženými hygienickým a sociálnym štandardom, ktorý napomáha k šíreniu ochorenia. V ostaných častiach Slovenska sa počet prípadov pohybuje od jedného v Nitrianskom kraji po 56 prípadov v Košickom kraji. "Vysoký výskyt v Prešovskom kraji môže nepriaznivo ovplyvniť epidemiologickú situáciu vo výskyte žltačky typu A i v ostatných oblastiach Slovenska. Hlavne v západoslovenských regiónoch je evidovaná už viac rokov nízka chorobnosť, čo vedie k vyššej vnímavosti populácie v týchto regiónoch," vysvetlila Pertináčová. Odrastá populácia, ktorá sa s vírusom stretla v minulosti a vytvorila si proti nemu protilátky. Zvyšuje sa počet vnímavých ľudí bez protilátok proti vírusu a stávajú sa ľahkým terčom epidemiologických výskytov. "Vianočné a novoročné sviatky môžu ale i nemusia mať vplyv na šírenie žltačky typu A. Vývoj situácie závisí hlavne od spôsobu správania sa obyvateľstva, zvýšenej migrácie počas sviatkov a dodržiavania osobnej hygieny," uviedla Pertináčová. Vírus sa môže prenášať pri migrácii obyvateľstva za rodinami, ale aj pri nedodržiavaní osobnej hygieny. Keďže inkubačný čas tohto ochorenia sa pohybuje od 15 do 50 dní, nové prípady sa prejavia približne na konci januára. Vysoká inkubačná doba je nebezpečných faktorom žltačky typu A. Infikovaný človek vylučuje vírus do svojho okolia stolicou, močom a slinami už 15 až 20 dní pred objavením sa prvých príznakov ochorenia. Ochorenie sa začína ako chrípka, objavuje sa zvýšená teplota, únava, bolesti svalov a kĺbov. Nakazený môže mať zápal horných dýchacích ciest, je unavený, vracia, trpí nechutenstvom a môže mať bolesti pod pravým rebrom. Pri ikterickej forme sa objavuje aj žlté sfarbenie pokožky a očných bielok, tmavý moč a svetlá stolica. Žltá pokožka však nemusí byť vždy prejavom ochorenia. Na hepatitídu typu A neexistuje efektívna liečba, pretože ide o vírusové ochorenie. Najdôležitejší je pokoj a niekoľkomesačná diéta. Žltačka typu A sa patrí medzi črevné nákazy a prenáša sa fekálno-orálnou cestou. Pôvodca nákazy opúšťa infikovaný organizmus stolicou a do ďalšieho človeka vstupuje prehltnutím. Do styku s vírusom hepatitídy A môže dôjsť slinami - pri pití z jedného pohára alebo delením sa o stravu, dotýkaním sa rôznych predmetov (hračky, klávesnica počítača, kľučky na dverách, tyče v autobuse a podobne). Preto je nevyhnutnou prevenciou dodržiavanie hygieny, umývanie rúk pred každým jedlom a pred jeho prípravou. Deti by sa nemali o svoje potraviny deliť so spolužiakmi a spolužiačkami, nemali by si dávať do úst rôzne predmety ani svoje znečistené ruky. "Najúčinnejšou ochranou pred ochorením je očkovanie proti žltačke typu A. Očkovacia látka nie je zaradená do pravidelného očkovania a pacient si ju hradí sám. Vakcína sa aplikuje v dvoch dávkach a je určená pre deti od jedného roka i pre dospelé osoby. Po podaní prvej dávky nastupuje ochrana po 14 dňoch. Druhá dávka podaná o šesť až dvanásť mesiacov po prvej zanecháva dlhodobú imunitu, pravdepodobne až doživotne," uviedla Pertináčová. SITA