|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
15. februára 2011
V stredu päť rokov od historického Židekovho striebra
V stredu uplynie presne 5 rokov od okamihu, kedy Slovensko získalo v ére novodobej samostatnosti po roku 1993 prvú medailu na zimných olympijských ...
Zdieľať
Radoslav ŽidekFoto: Ilustračné foto SITA/Michal Burza BRATISLAVA 15. februára (WEBNOVINY) - V stredu uplynie presne 5 rokov od okamihu, kedy Slovensko získalo v ére novodobej samostatnosti po roku 1993 prvú medailu na zimných olympijských hrách. V talianskom stredisku Bardonecchia sa o ňu 16. februára 2006 postaral snoubordista Radoslav Židek, ktorý na ZOH v Turíne získal striebro v disciplíne snoubordkros. Kým v Taliansku získalo Slovensko prvý a jediný cenný kov, pred rokom vo Vancouveri 2010 sa reprezentanti SR mohli popýšiť už kompletnou medailovou zbierkou.
Vtedy 24-ročný Žilinčan odštartoval vo finálovej jazde veľmi dobre a po úvodnej technickej pasáži vchádzal do prvej zákruty ako prvý zo štyroch finalistov. Po páde Francúza Paul-Henri de Le Rua a Španiela Jordiho Fonta bojovali o zlato už iba Židek a Američan Seth Wescott, ten napokon využil väčšie skúsenosti. Až do posledných metrov však musel odolávať tlaku slovenského snoubordistu, ktorý napokon za víťazom zaostal iba o niekoľko desiatok centimetrov.
"Zatiaľ si neuvedomujem, čo som spôsobil, ono to na mňa dôjde asi neskôr. Som spokojný s druhým miestom. Američan Wescott vo finále čakal na moju chybu, urobil som ju a doplatil som na to. V cieli bol rozdiel možno pol metra, viac nie. Už som vedel, že ho nebudem môcť dotiahnuť. Skúšal som aj predskakovať skoky, ale už to nešlo. Priznám sa, že ako sa blížilo finále, začal som byť čoraz viac nervózny," zneli prvé slová Radoslava Žideka po úspešnom finále. Za zmienku stojí skutočnosť, že slovenského medailistu dekorovalo cenným kovom monacké knieža Albert II. a okrem rodinných príslušníkov a priateľov ho pri návrate na bratislavskom letisku vítala aj terchovská muzika pesničkou zloženou špeciálne pre neho. S odstupom niekoľkých mesiacov ho v decembri vyhlásili za najúspešnejšieho slovenského športovca v ankete Klubu športových redaktorov Slovenského syndikátu novinárov (KŠR SSN) Športovec roka 2006.
Židekova medaila zo zimnej olympiády bola celkovo pätnástou v histórii samostatného Slovenska, keď predchádzajúcich štrnásť kovov vybojovali športovci na letných hrách v Atlante 1996, Sydney 2000 a Aténach 2004. Pred Židekom však stáli na stupňoch trinásti zástupcovia letných športov. Dnes 29-ročný Žilinčan bol sedemnástym slovenským športovcom, ktorý mal v zbierke úspechov cenný kov zo zimných hier. Všetci jeho predchodcovia stáli na stupňoch víťazov ešte ako reprezentanti bývalého Československa. Jediné zlato na ZOH mal vtedy krasokorčuliar Ondrej Nepela. Židek sa stal v Bardonecchii jubilejným desiatym strieborným medailistom zo Slovenska a zaradil sa medzi legendy akými boli Vladimír Dzurilla, Jozef Golonka, Igor Liba, Ladislav Troják, Vincent Lukáč, Dušan Pašek, Dárius Rusnák (všetci hokej), Karol Divín (krasokorčuľovanie) a Gabriela Svobodová-Sekajová (beh na lyžiach).
Po devätnástich mesiacoch od zisku olympijskej medaily však začali pre Žideka ťažké časy. V kvalifikácii na pretekoch Svetového pohára v Čile v septembri 2007 nepríjemne spadol a okrem ťažkého otrasu mozgu si poranil aj rameno. Sezónu 2007/2008 síce bez väčších problémov dokončil a po nej sa dokonca nechal nahovoriť na účinkovanie v známej tanečnej súťaži. O rok neskôr, v septembri 2008, však rovnako v Južnej Amerike prišiel ďalší úder v podobe zlomeniny nohy, ku ktorej sa pridali aj zdravotné starosti s kolenom. Židek následne v rozpätí dvoch rokov absolvoval niekoľko operácií a aj keď sa niekoľkokrát pokúšal vrátiť do kolotoča Svetového pohára, už sa mu to nepodarilo. Nikdy sa necítil zdravotne stopercentne v poriadku a viacero pretekov absolvoval iba s liekmi na potlačenie bolesti. Na prelome rokov 2009 a 2010 sa pokúsil vyjazdiť si miestenku na ZOH 2010, no neuspel. "Veľké bolesti mi získať miestenku do Vancouveru nedovolili. Urobil som pre postup maximum. O štyri roky bude ďalšia olympiáda. Nedalo sa urobiť viac, bol som po fyzickej stránke príliš obmedzený. Rozhodol som sa úplne doliečiť, ako by som to mal siliť a potom znášať zdravotné následky do konca života," prezradil Židek, ktorý tak dal rázne najavo, že v jeho hodnotovom rebríčku figuruje na prvom mieste zdravie.
Zatiaľ poslednú operáciu podstúpil 29-ročný Žilinčan na prelome októbra a novembra 2010. Počas rekonvalescencie po jednotlivých zákrokoch sa Židek vrátil k svojmu veľkému koníčku, ktorým je lukostreľba. Prvý slovenský medailista zo ZOH v novodobej histórii dokonca na minuloročných majstrovstvách Slovenska obsadili v kladkovom luku tretie miesto. "Je to pre mňa taký doplnkový šport, pri ktorom sa dokážem dokonale psychicky uvoľniť," prezradil Radoslav Židek.
Vtedy 24-ročný Žilinčan odštartoval vo finálovej jazde veľmi dobre a po úvodnej technickej pasáži vchádzal do prvej zákruty ako prvý zo štyroch finalistov. Po páde Francúza Paul-Henri de Le Rua a Španiela Jordiho Fonta bojovali o zlato už iba Židek a Američan Seth Wescott, ten napokon využil väčšie skúsenosti. Až do posledných metrov však musel odolávať tlaku slovenského snoubordistu, ktorý napokon za víťazom zaostal iba o niekoľko desiatok centimetrov.
"Zatiaľ si neuvedomujem, čo som spôsobil, ono to na mňa dôjde asi neskôr. Som spokojný s druhým miestom. Američan Wescott vo finále čakal na moju chybu, urobil som ju a doplatil som na to. V cieli bol rozdiel možno pol metra, viac nie. Už som vedel, že ho nebudem môcť dotiahnuť. Skúšal som aj predskakovať skoky, ale už to nešlo. Priznám sa, že ako sa blížilo finále, začal som byť čoraz viac nervózny," zneli prvé slová Radoslava Žideka po úspešnom finále. Za zmienku stojí skutočnosť, že slovenského medailistu dekorovalo cenným kovom monacké knieža Albert II. a okrem rodinných príslušníkov a priateľov ho pri návrate na bratislavskom letisku vítala aj terchovská muzika pesničkou zloženou špeciálne pre neho. S odstupom niekoľkých mesiacov ho v decembri vyhlásili za najúspešnejšieho slovenského športovca v ankete Klubu športových redaktorov Slovenského syndikátu novinárov (KŠR SSN) Športovec roka 2006.
Židekova medaila zo zimnej olympiády bola celkovo pätnástou v histórii samostatného Slovenska, keď predchádzajúcich štrnásť kovov vybojovali športovci na letných hrách v Atlante 1996, Sydney 2000 a Aténach 2004. Pred Židekom však stáli na stupňoch trinásti zástupcovia letných športov. Dnes 29-ročný Žilinčan bol sedemnástym slovenským športovcom, ktorý mal v zbierke úspechov cenný kov zo zimných hier. Všetci jeho predchodcovia stáli na stupňoch víťazov ešte ako reprezentanti bývalého Československa. Jediné zlato na ZOH mal vtedy krasokorčuliar Ondrej Nepela. Židek sa stal v Bardonecchii jubilejným desiatym strieborným medailistom zo Slovenska a zaradil sa medzi legendy akými boli Vladimír Dzurilla, Jozef Golonka, Igor Liba, Ladislav Troják, Vincent Lukáč, Dušan Pašek, Dárius Rusnák (všetci hokej), Karol Divín (krasokorčuľovanie) a Gabriela Svobodová-Sekajová (beh na lyžiach).
Po devätnástich mesiacoch od zisku olympijskej medaily však začali pre Žideka ťažké časy. V kvalifikácii na pretekoch Svetového pohára v Čile v septembri 2007 nepríjemne spadol a okrem ťažkého otrasu mozgu si poranil aj rameno. Sezónu 2007/2008 síce bez väčších problémov dokončil a po nej sa dokonca nechal nahovoriť na účinkovanie v známej tanečnej súťaži. O rok neskôr, v septembri 2008, však rovnako v Južnej Amerike prišiel ďalší úder v podobe zlomeniny nohy, ku ktorej sa pridali aj zdravotné starosti s kolenom. Židek následne v rozpätí dvoch rokov absolvoval niekoľko operácií a aj keď sa niekoľkokrát pokúšal vrátiť do kolotoča Svetového pohára, už sa mu to nepodarilo. Nikdy sa necítil zdravotne stopercentne v poriadku a viacero pretekov absolvoval iba s liekmi na potlačenie bolesti. Na prelome rokov 2009 a 2010 sa pokúsil vyjazdiť si miestenku na ZOH 2010, no neuspel. "Veľké bolesti mi získať miestenku do Vancouveru nedovolili. Urobil som pre postup maximum. O štyri roky bude ďalšia olympiáda. Nedalo sa urobiť viac, bol som po fyzickej stránke príliš obmedzený. Rozhodol som sa úplne doliečiť, ako by som to mal siliť a potom znášať zdravotné následky do konca života," prezradil Židek, ktorý tak dal rázne najavo, že v jeho hodnotovom rebríčku figuruje na prvom mieste zdravie.
Zatiaľ poslednú operáciu podstúpil 29-ročný Žilinčan na prelome októbra a novembra 2010. Počas rekonvalescencie po jednotlivých zákrokoch sa Židek vrátil k svojmu veľkému koníčku, ktorým je lukostreľba. Prvý slovenský medailista zo ZOH v novodobej histórii dokonca na minuloročných majstrovstvách Slovenska obsadili v kladkovom luku tretie miesto. "Je to pre mňa taký doplnkový šport, pri ktorom sa dokážem dokonale psychicky uvoľniť," prezradil Radoslav Židek.