V Štrbe zvíťazila pravda a spravodlivosť

Grafické znázornenie reštitučného nároku obce Štrba

BRATISLAVA 17. apríla (WN/PR) -

SPRAVODLIVOSŤ A PRAVDA ZVÍŤAZILA

Obyvatelia Štrby a jej volení predstavitelia sa tešia zo včerajšieho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, že došlo k náprave krivdy, ktorá bola historickými faktami dokázaná a Štrbské Pleso je definitívne „štrbské“.

Na počesť tohto historického úspechu sa v obci Štrba rozozvučali zvony obidvoch kostolov. Prostredníctvom miestneho rozhlasu som poďakoval všetkým obyvateľom obce za súdržnosť, spolupatričnosť a pomoc pri podpore tejto oprávnenej požiadavky, ktorú prejavovali na rôznych podujatiach organizovaných obcou a vystupovaním v médiách.

Súčasne touto cestou ďakujem všetkým, ktorí prejavili podporu v tomto dlhoročnom úsilí.
Je čas, aby sme svoje úsilie venovali zlepšeniu vzhľadu a služieb na Štrbskom Plese.
Je čas, aby sme sa venovali ochrane prírody na tomto vzácnom území.
Je čas na úzku spoluprácu s mestom Vysoké Tatry, na ktorú sme vzájomne odsúdení.
Je čas zakopať „vojnovú sekeru“, je čas na zmierenie.
Urobme všetko preto, aby perla Vysokých Tatier – Štrbské Pleso opeknela.

Všetci Štrbania sú nadšení z tohto veľkého úspechu, ktorý sa zapíše do histórie našej podtatranskej obce.


HISTÓRIA REŠTITUČNÉHO SPORU O ÚZEMIE ŠTRBSKÉHO PLESA

1. Katastrálne územie obce Štrba tvorilo súvislé územie obce Štrba, t.j. územie, na ktorom sa nachádzala obec Štrba a jej časti Tatranská Štrba a Štrbské Pleso. Obec Štrba vnikla v roku 1280. Štrbské Pleso od svojho vzniku v roku 1872 bolo integrálnou súčasťou obce Štrba. V roku 1880 vznikla Tatranská Štrba. Štrbské Pleso a ani Tatranská Štrba nemali vlastné katastrálne územie.

2. Pri vytváraní mesta Vysoké Tatry v roku 1947 bolo proti vôli obyvateľov a orgánov obce nariadením č. 52/1947 Zb.n. SNR rozhodnuté o odňatí územia obce Štrba, a to od súčasnej štátnej cesty č. 18 (Žilina – Košice), kde bola umiestnená vilová štvrť Tatranská Štrba, ďalej územie Štrbského Plesa, až po severnú hranicu k.ú. obce. Ako vyplýva z listu Povereníctva vnútra z 24. 7. 1948, je v nariadení č. 52/1947 veľa chybne uvedených parcelných čísel. V liste z Povereníctva financií z 18. 8. 1948 je uvedené, že pre rôznorodosť, neprehľadnosť a nepresnosť mapového elaborátu novoutvorenej obce Vysoké Tatry bude potrebné nové zameranie celého územia obce Vysoké Tatry, ktoré potrvá niekoľko rokov. A napokon aj v zápisnici MNV vo Vysokých Tatrách z 19. 8. 1947 sa uvádza, že presné rozhraničenie prevedené nebolo a nemajú hraničnú mapu, menovite z južnej strany obce Vysoké Tatry (t.j. aj od k.ú. obce Štrba).

3. Aj napriek tomu, že v nariadení z r. 1947 boli vymenované parcelné čísla, ktoré sa mali odňať z územia obce Štrba v prospech mesta Vysoké Tatry, k ich odňatiu obci nedošlo a pozemky neboli prepísané na mesto Vysoké Tatry. V súlade s vtedy platným zákonom o pozemkovom katastri č. 177/1927, § 11, bola územná zmena vykonaná až spísaním zápisnice z 18. 8. 1950 o popise hranice obce Vysoké Tatry – Štrba. Zápisnica bola podpísaná a opečiatkovaná obcou Vysoké Tatry, obcou Štrba a príslušnými ONV Poprad a Liptovský Hrádok.

4. V roku 1954 v nadväznosti na zákon č. 3/1954 Zb. bolo prijaté nar. č. 6/1954 Zb. SNR, ktoré nanovo definovalo hranicu odnímaného územia. Oproti predchádzajúcej hranici z roku 1947 schválili priebeh hranice aj pod štátnou cestou č. 18, aby mohli odňať obci Štrba aj železničnú stanicu. Súčasne v nariadení nanovo vymenovali parcelné čísla, ktoré sa obci Štrba odnímajú (odnímali sa tie isté parcelné čísla ako v roku 1947).
Ak by bolo došlo k odňatiu parcelných čísel obci Štrba podľa nariadenia z roku 1947, tieto by už neboli súčasťou k.ú. mesta Vysoké Tatry.

V rozprave k návrhu zákona SNR č. 3/1954 bolo poslancom SNR M. Chudíkom uvedené, že nariadenie č. 52/1947 tvrdo prebojovala Komunistická strana Slovenska proti predstaviteľom Demokratickej strany. Prehlásil, že rozšírenie územia mesta Vysoké Tatry je realizovaním požiadavky ešte z roku 1947, ktorú vtedy nebolo možné uskutočniť pre falošnú politickú hru predstaviteľov Demokratickej strany. V skutočnosti došlo v roku 1958 k odňatiu ešte väčšieho územia v prospech mesta Vysoké Tatry. Táto zmena bola realizovaná bez právneho titulu.

5. Na základe iniciatívy podtatranských obcí prijala 23. 11. 1993 vláda SR uznesenie č. 869 k návrhu koncepcie usporiadania pozemkového vlastníctva v SR, v ktorej sa uvádza, že v minulosti pri uplatňovaní zákonov došlo k takým zmenám územia obcí, ktoré v súčasnosti pociťujú krivdu. Namieta sa najmä, že územia, ktoré celé stáročia patrili určitej obci, boli pričlenené k inej obci, ktorej táto zmena prináša výhody. Viaceré takto dotknuté obce sa formou petícií a sťažností dožadujú zmeny hraníc na pôvodný stav. Ako príklad sú uvedené podtatranské obce Štrba, Važec, Východná a obec Vaďovce v okrese Trenčín. Keďže obce väčšinou odmietali dať súhlas na zmenu územia, navrhla sa prijať právna úprava, ktorá umožní riešiť oprávnené požiadavky obcí na pričlenenie pôvodných území do ich pôsobností. Následne bol prijatý Katastrálny zákon č. 162/95 Zb., ktorý obsahoval toto reštitučné ustanovenie.

6. Na základe dvoch ústavných sťažností mesta Vysoké Tatry – jedna voči územiu Štrbského Plesa a druhá voči územiu Tatranskej Štrby, pojednával Ústavný súd SR vo dvoch senátoch. Vzhľadom na dve odlišné protichodné stanoviská dvoch senátov ústavného súdu v tej istej veci, ktorých podstatou je namietanie právnych záverov vyslovených najvyšším súdom v spore o reštitúciu územia Štrbského Plesa a Tatranskej Štrby, ktoré boli odnímané súčasne na základe tých istých právnych predpisov, celú spornú vec posudzovalo plénum ústavného súdu. Plénum Ústavného súdu SR dňa 18. 2. 2009 prijalo uznesenie č. PLz. ÚS 1/09, v ktorom konštatuje:

Prvá zmena hranice katastrálneho územia obce Štrba tak, že z jej katastrálneho územia bolo odčlenené územie Tatranskej Štrby v prospech územia mesta Vysoké Tatry, bola vykonaná v rozhodnom období od 1. januára 1948 do 31. decembra 1989, a to bez súhlasu obyvateľov obce, a preto nie je dôvod na prinavrátenie územia Tatranskej Štrby mestu Vysoké Tatry.

7. Pre ďalší postup a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v predmetnej veci mala podľa nášho názoru zásadný právny význam, najmä nasledujúca časť odôvodnenia rozhodnutia ústavného súdu:
Rozhodnutie pléna pôsobí do budúcna a má prednosť pred odchylným právnym názorom vyjadreným už v rozhodnutí niektorého zo senátov ústavného súdu. Z uvedeného podľa názoru ústavného súdu vyplýva okrem iného aj to, že takýmto rozhodnutím pléna ústavného súdu sú viazané aj orgány verejnej moci, ktoré po prijatí rozhodnutia pléna ústavného súdu o zjednotení právnych názorov senátov s konečnou platnosťou nerozhodli vo veci podľa (už prekonaného, pozn.) právneho názoru niektorého zo senátov ústavného súdu. Názor, že aj v už spomínanom prípade je orgán verejnej moci viazaný (medzičasom plénom ústavného súdu zmeneným) právnym názorom niektorého zo senátov ústavného súdu, treba považovať za extrémne formalistický, pretože ak by orgán verejnej moci vychádzal z už (medzičasom) prekonaného právneho názoru niektorého zo senátov ústavného súdu, tento by v ďalšom konaní (po podaní sťažnosti ústavnému súdu) pred ústavným súdom neobstál.

8. Vzhľadom na to, že územie Tatranskej Štrby a Štrbského Plesa tvorilo jedno súvislé územie a bolo odnímané tými istými právnymi predpismi, aj zo záverov pléna ÚS SR je jednoznačné, že celé územie, t.j. Tatranskej Štrby a Štrbského Plesa bolo odňaté po 1. 1. 1948.

9. Ako vyplýva z konania pred Správou katastra Poprad, Krajským súdom Banská Bystrica, Najvyšším súdom SR a Ústavným súdom SR, zmena priebehu hranice obce Štrba v súvislosti s utvorením obce Vysoké Tatry sa vykonala v rozhodnom období rokov 1948 – 1989.

Michal Sýkora
starosta obce