V Starom Meste sú opäť otvorené Kapitulské dvory, tentoraz jesenné

Bratislava 22. septembra (TASR) - Kapitulská ulica, jedna z najstarších v bratislavskom Starom Meste, sa v sobotu opäť otvára verejnosti. Podujatie Jesenné Kapitulské dvory tak znova s touto ulicou sprístupňuje aj priestory Baxovej veže, dvor a interiér Domu Albrechtovcov či dvory cirkevných organizácií a súkromné dvory v tejto lokalite.


Baxova veža ponúka detské divadelné predstavenie o zlatej rybke, ktoré sa síce inšpirovalo klasickou rozprávkou, ale spracovalo ju netradičným spôsobom, či predstavenie na motíve knihy Rozviazané jazyky. Chýbať nebude ani kúzelník so svojím priehrštím trikov a kúziel či rozprávanie o hudbe židovských kapiel a interpretov v Bratislave. Popritom spúšťa miestna knižnica Staromestský knižný kolotoč, bezplatnú registráciu a tvorivé dielne pre najmenších. Symbolickú bodku dá podvečer hudobné vystúpenie skupiny Longital.

O histórii objektu a rodiny sa návštevníci dozvedia v dome a dvore Domu Albrechtovcov, svoju činnosť odprezentujú viaceré cirkevné organizácie, napríklad Konferencia biskupov Slovenska, Slovenská katolícka charita či Maltézsky rád. Do histórie objektov situovaných na Kapitulskej ulici vtiahnu vychádzky do minulosti.

Na hradbách zasa návštevníkov víta vojenský tábor s prezentáciou zbraní, ukážkami šermu, mušketierskeho výcviku a táborového života. Neďaleká Židovská ulica ponúka priestor pre divadlo, autorské čítanie, poéziu na počkanie, koncerty či prezentáciu tvorby študentov VŠVU a insitnej tvorby slovenských menšín v Srbsku. Chýbať nebude ani rozprávanie o slobodomurároch či prehliadka podbránia a pivničnej časti Židovského múzea.

Kapitulská ulica je jedna z najstarších ulíc na území hlavného mesta. Je zároveň jedinou svojho druhu, pokiaľ ide o historické pozadie. Nikdy sa na nej nenachádzali žiadne obchody, reštaurácie či krčmy. Stáročia bola totiž ulicou vyššej cirkevnej spoločnosti.

Ulica vznikala v priebehu 13. až 15. storočia a postupne bola osídlená kanonikmi, teda kňazmi. Každému z nich bol pridelený jeden dom, rezidencia a spolu tvorili komunitu, tzv. kapitulu. Najvyšším predstaveným združenia aj prešporskej kapituly bol prepošt. Práve preto sa prvý dom od Katedrály svätého Martina volá Prepoštský palác. Ulica neniesla od začiatku pomenovanie Kapitulská, za ten čas ich vystriedala viacero. V histórii sa spomína napríklad Pfaffengasse, teda Ulica kňazov, Kirchengasse, čiže Ulica pri kostole, neskôr Kapitelgasse.

V súčasnosti sa tu nachádza kňazský seminár, farský úrad, Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a budova Kolégia Emericanum, ktoré pripravovalo gymnazistov na štúdium teológie. Kapitulská vždy bola a je ulicou kňazstva, čo je údajne jej šťastím aj slabosťou.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR