|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
04. júna 2010
V SR volíme 21 000 komunálnych politikov
Na Slovensku podľa analýzy Konzervatívneho inštitútu volíme približne 21 000 komunálnych politikov, kým v porovnateľne veľkom Dánsku, kde prebehla komunálna reforma, ...
Zdieľať
Foto: SITA/Tomáš Benedikovič BRATISLAVA 4. júna (WEBNOVINY) – Na Slovensku podľa analýzy Konzervatívneho inštitútu volíme približne 21 000 komunálnych politikov, kým v porovnateľne veľkom Dánsku, kde prebehla komunálna reforma, volia necelých 3 000 komunálnych politikov. Priemerný počet obyvateľov slovenskej samosprávy je 1 800, v Dánsku 55 000 ľudí. Výsledky analýzy prezentoval na Regionálnom diskusnom fóre analytik Konzervatívneho inštitútu Dušan Sloboda.
Dve mestá na Slovensku – Košice a Bratislava - majú dvojúrovňovú organizáciu samosprávy, čo znamená, že majú samosprávu na úrovni mesta a sú rozdelené na mestské časti s vlastnými volenými orgánmi samosprávy. Košice majú 22 mestských častí a Bratislava 17 mestských častí a riadi ich spolu takmer 850 komunálnych politikov. Vďaka novele zákona o Bratislave ich bude mať Bratislava v budúcom volebnom období výrazne menej. Podľa Dušana Slobodu nemá dvojúrovňové usporiadanie Košíc a Bratislavy opodstatnenie a navrhuje v tomto smere iniciovať legislatívne zmeny.
Starosta Petržalky Milan Ftáčnik aj zástupca riaditeľa Magistrátu mesta Košice Richard Dlhý považujú dvojúrovňový model fungovania oboch miest v súčasnosti za dobré riešenie. Napriek tomu obaja súhlasia s potrebou uskutočniť komunálnu reformu na úrovni Slovenska, vrátane Košíc a Bratislavy. Prvým krokom by mala byť analýza nákladovosti a efektívnosti výkonu kompetencií a stanovenie kritérií pre vytváranie spoločných obecných úradovní najprv pre prenesený výkon štátnej správy, napr. stavebné konanie, uviedol Milan Ftáčnik.
Medzi fungovaním Košíc a Bratislavy sú rozdiely. Košice sú centralizovanejšie a prerozdeľujú iba 10 % svojho rozpočtu mestským častiam, kým v Bratislave hospodária mestské časti s príjmami tvoriacimi 33 % rozpočtu mesta. V Košiciach sa prostriedky medzi mestské časti prerozdeľujú pevnou sumou na hlavu obyvateľa, pričom Richard Dlhý priznal, že nie sú stanovené kritériá na ich určovanie. V Bratislave na rozdiel od minulosti funguje objektívny systém delenia prostriedkov medzi mestské časti, ktorý vychádza z počtu obyvateľov, počtu žiakov a počtu seniorov v zmysle nariadenia vlády. Delenie medzi mesto a mestské časti je stanovené percentuálne, čo je spravodlivejšie pre mesto aj mestské časti ako pevná suma.
SITA
Dve mestá na Slovensku – Košice a Bratislava - majú dvojúrovňovú organizáciu samosprávy, čo znamená, že majú samosprávu na úrovni mesta a sú rozdelené na mestské časti s vlastnými volenými orgánmi samosprávy. Košice majú 22 mestských častí a Bratislava 17 mestských častí a riadi ich spolu takmer 850 komunálnych politikov. Vďaka novele zákona o Bratislave ich bude mať Bratislava v budúcom volebnom období výrazne menej. Podľa Dušana Slobodu nemá dvojúrovňové usporiadanie Košíc a Bratislavy opodstatnenie a navrhuje v tomto smere iniciovať legislatívne zmeny.
Starosta Petržalky Milan Ftáčnik aj zástupca riaditeľa Magistrátu mesta Košice Richard Dlhý považujú dvojúrovňový model fungovania oboch miest v súčasnosti za dobré riešenie. Napriek tomu obaja súhlasia s potrebou uskutočniť komunálnu reformu na úrovni Slovenska, vrátane Košíc a Bratislavy. Prvým krokom by mala byť analýza nákladovosti a efektívnosti výkonu kompetencií a stanovenie kritérií pre vytváranie spoločných obecných úradovní najprv pre prenesený výkon štátnej správy, napr. stavebné konanie, uviedol Milan Ftáčnik.
Medzi fungovaním Košíc a Bratislavy sú rozdiely. Košice sú centralizovanejšie a prerozdeľujú iba 10 % svojho rozpočtu mestským častiam, kým v Bratislave hospodária mestské časti s príjmami tvoriacimi 33 % rozpočtu mesta. V Košiciach sa prostriedky medzi mestské časti prerozdeľujú pevnou sumou na hlavu obyvateľa, pričom Richard Dlhý priznal, že nie sú stanovené kritériá na ich určovanie. V Bratislave na rozdiel od minulosti funguje objektívny systém delenia prostriedkov medzi mestské časti, ktorý vychádza z počtu obyvateľov, počtu žiakov a počtu seniorov v zmysle nariadenia vlády. Delenie medzi mesto a mestské časti je stanovené percentuálne, čo je spravodlivejšie pre mesto aj mestské časti ako pevná suma.
SITA