V roku 2014 nebol žiadny podnet na porušenie zákona o jazykoch menšín

Bratislava 10. decembra (TASR) - Úrad vlády SR, ktorý rieši správne delikty v oblasti používania jazykov národnostných menšín, nedostal v roku 2014 ani jeden podnet na porušenie zákona. Uvádza to Správa o stave používania jazykov národnostných menšín v SR za obdobie 2013-2014. Vláda SR na svojom dnešnom zasadnutí správu zobrala na vedomie.


V materiáli, ktorý predložil vedúci ÚV SR Igor Federič, sa konštatuje, že v roku 2013 bolo podaných celkovo 37 podnetov na podozrenie z porušenia jazykových práv menšín. Väčšina týchto podnetov sa týkala odseku zákona, ktorý v obciach s viac ako 20-percentným zastúpením príslušníkov národnostnej menšiny ukladá povinnosť uvádzať informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti či majetku občanov v štátnom i menšinovom jazyku. Nedostatky, ktoré sa počas kontroly opodstatnenosti podnetov zistili, boli odstránené.

Deväť kontrol, len raz nedostatky

Správa takisto informuje o tom, že v priebehu januára až novembra 2014 vykonal Úrad vlády SR kontroly na deviatich okresných úradoch, na ktorých preveroval plnenie povinnosti štátnej správy v rámci používania jazykov národnostných menšín. Z týchto deviatich úradov boli nedostatky zistené len na Okresnom úrade v Medzilaborciach. Porušenia zákona sa týkali neoznačenia sídla katastrálneho úradu v jazyku národnostnej menšiny a tiež toho, že úrad na viditeľnom mieste neinformoval o možnosti používať jazyk menšiny v úradnom styku. Oba nedostatky sa počas kontroly odstránili.

ÚV SR vo svojej správe takisto informuje o dotazníku, ktorý rozposlal 656 obciam, kde žije viac ako 20 percent príslušníkov národnostných menšín. Cieľom dotazníka bolo získať relevantné informácie o používaní jazykov menšín v úradnej agende. Zber dát sa uskutočnil v priebehu septembra a októbra 2014. Zo všetkých oslovených obcí vrátilo vyplnený dotazník 560.

Dvojjazyčné označenie obce nie je všade

Z informácií, ktoré poskytli obce, vyplýva, že 87 percent z nich má na začiatku i na konci obce dopravnú značku s uvedeným názvom v štátnom jazyku i jazyku národnostnej menšiny. Takýmto označením disponuje až 94 percent obcí s maďarským obyvateľstvom. Z obcí, kde žijú Rusíni, má takéto označenie 64 percent, v obciach s ukrajinskou menšinou 60 percent. Označenie obce na dopravnej značke v štátnom i menšinovom jazyku však deklarovalo iba 34 percent obcí s viac ako 20-percentným zastúpením rómskeho obyvateľstva.

Správa si všímala aj schopnosť zamestnancov mestských a obecných úradov komunikovať v jazyku národnostných menšín. Z celkového počtu 4856 zamestnancov ovláda 80 z nich menšinový jazyk slovom a 71 percent slovo i písmom. Zákon neukladá povinnosť zamestnancom orgánov verejnej správy ovládať jazyk národnostnej menšiny.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR