V prípade meškania alebo zrušenia letu vzniká nárok na odškodnenie

Bratislava 4. júna (TASR) - Obdobie dovoleniek sa blíži a s nimi aj riziko, že sa môže cesta skomplikovať. Meškajúci let je každodenným javom, ktorý ale výrazne narastá práve v čase letných dovoleniek. S rastom leteckej dopravy sa zvyšuje aj počet cestujúcich, ktorých let sa výrazne omeškal alebo bol zrušený. Meškanie aj niekoľko desiatok minút sa v plnej sezóne pomaly stáva bežnou vecou. A očakáva sa, že celú situáciu ešte zhorší uzemnenie Boeingu 737 – Max.


Nárok na kompenzáciu vzniká, pokiaľ je meškanie v cieľovej destinácii, kam pasažier letí, dlhší než tri hodiny. U priamo nadväzujúcich letov, ktoré majú cestujúci v rámci jednej rezervácie, tak aj krátke meškanie jedného letu spôsobí, že sa nestihne nadväzujúci let a tento časový limit sa potom ľahko prekročí.  Stále sú ale cestujúci, ktorí si neuvedomujú, že im za meškajúci či zrušený let náleží kompenzácia.

V prípade meškania do troch hodín musí dopravca cestujúcim na vlastné náklady zaistiť občerstvenie a v prípade nutnosti tiež ubytovanie.

"V prípade, že to meškanie trvá dlhšie než tri hodiny a nedeje sa tak z dôvodu takzvaných mimoriadnych okolností, napríklad štrajku, potom má cestujúci právo na paušalizovanú náhradu škody vo výške 250 až 600 eur v závislosti na dĺžke toho predpokladaného letu. Ďalej možno kompenzácie nárokovať v prípade zrušenia letu a to pokiaľ dôjde k zrušeniu v kratšej dobe než 14 dní pred odletom, tiež v prípade odopretia nástupu na palubu lietadla, zníženia prepravnej triedy a aktuálne aj za zmeškanie nadväzného letu. Nárok na meškajúci let možno uplatniť až 24 mesiacov spätne," radí František Herynk zo spoločnosti Click2Claim, ktorá pomáha s odškodnením alebo kompenzáciou za meškajúce a zrušené lety.

Častým dôvodom, prečo si cestujúci odškodné spätne nenárokujú, býva obava z toho, že budú leteckou spoločnosťou odbití. Právo na kompenzáciu je zaručené v rámci direktívy Európskej únie, ktorou sa musia riadiť všetky letecké spoločnosti na území Európy. To sa vzťahuje nielen na pravidelnú leteckú dopravu, ale aj na charterových a nízkonákladových leteckých dopravcov.

Podľa Herynka je to ale s kompenzáciou priamo u leteckého dopravcu prinajmenšom zložité. Pokiaľ sa o kompenzáciu hlási priamo cestujúci, často sa stretne s tým, že ho dopravca odbije napríklad tým, že išlo o mimoriadnu okolnosť ako vplyv počasia, štrajk alebo technickú poruchu. Také prípady sú síce súčasťou výnimiek, ktoré direktíva stanovuje, ale cestujúci nemá žiadnu šancu si overiť, že je také tvrdenie pravdivé. Naopak, pokiaľ využije služby špecializovanej agentúry, má omnoho väčšiu šancu na úspech.

"U každej požiadavky najskôr overujeme, či k meškaniu došlo vplyvom externých faktorov, na ktoré nemohol dopravca reagovať. Či už ide o počasie v daný čas na danom mieste alebo napríklad o štrajk či prírodnú katastrofu. Špecifikom je technická porucha, kedy sú niektoré plne v zodpovednosti dopravcu a ten je povinný za ne zaplatiť kompenzáciu a niektoré zase zbavujú dopravcu povinnosti vyplatiť finančnú kompenzáciu. V tomto konkrétnom prípade je cestujúci úplne mimo možnosti takú situáciu posúdiť. Pokiaľ prípad nastal z iných dôvodov, potom žiadame o kompenzáciu dopravcu," dodáva Herynk.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR