V predčasných voľbách v Kosove zrejme zvíťazili opozičné strany

Priština 6. októbra (TASR) - Obyvatelia Kosova hlasovali v nedeľu v štvrtých parlamentných voľbách od vyhlásenia nezávislosti krajiny. Predčasné voľby sa konali po tom, ako v júli odstúpil predseda kosovskej vlády Ramush Haradinaj.


Podľa exit pollu televízie Kosova Klan vo voľbách zvíťazili dve opozičné sily: stredopravicová Demokratická liga Kosova (LDK) a nacionalistická strana Sebaurčenie (Vetëvendosje), ktoré obe získali približne 30 percent hlasov.

Volebná účasť bola predbežne stanovená na 44 percent, čo je o tri percentá viac než v predchádzajúcich voľbách spred dvoch rokov. Prvé predbežné výsledky sa očakávajú okolo 22.00 h SELČ.

Posledné voľby v riadnom termíne sa v Kosove konali v roku 2007, keď bola táto krajina ešte súčasťou Srbska. Podľa agentúry DPA ani z nedeľňajšieho hlasovania zrejme nevzíde stabilná vláda.

Žiadna zo strán totiž zrejme nezíska dostatok kresiel na samostatné zostavenie vlády a rokovania o zostavení koaličných kabinetov bývajú v Kosove zvyčajne veľmi komplikované.

Vláda, ktorá vzíde z volieb, bude podľa agentúry AFP pod tlakom, aby prioritne riešila problém vzťahov so Srbskom a aby prijala opatrenia voči korupcii.

Podľa miestnych pozorovateľov bude jadro budúcej vlády zrejme tvoriť koalícia LDK a strany Sebaurčenie. Všetky hlavné politické sily vylúčili spoluprácu so stranou prezidenta Hashima Thaciho.

O dôveru kosovských voličov sa uchádzalo 20 strán a štyri volebné koalície. Z celkového počtu 1060 kandidátov bol len jeden nezávislý.

Premiér Haradinaj, bývalý veliteľ Kosovskej oslobodzovacej armády (UČK), odstúpil zo svojej funkcie, keď bol predvolaný vypovedať pred haagsky súd pre vojnové zločiny spáchané v Kosove. Odvtedy bol vo funkcii ako dočasný premiér, ktorý doviedol krajinu k voľbám.



Už pred jeho rezignáciou však hlavné politické strany viedli ostré politické spory v prakticky všetkých kľúčových otázkach, píše DPA.

Hlasy mohlo odovzdať približne 1,9 milióna voličov, ktorí rozhodovali o zložení 120-členného parlamentu v Prištine. Z toho desať kresiel majú vyhradených poslanci srbskej menšiny a desať zástupcovia ďalších minorít.

Zvláštnosťou kosovských volieb je skutočnosť, že počet registrovaných voličov je zhruba o 100.000 vyšší, než bol celkový počet obyvateľov krajiny zaznamenaný v roku 2017. Tento nepomer sa dá len čiastočne vysvetliť veľkým počtov kosovských Albáncov žijúcich v zahraničí. Podľa DPA tiež indikuje slabiny systému registrácie voličov, ktoré podľa kosovskej opozície otvárajú dvere možným manipulácia.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR