|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 23.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klement
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
23. februára 2016
V popredí diel Jozefa Cígera-Hronského stál obyčajný slovenský človek
V roku 1896 sa narodil vo Zvolene organizátor krajanského, kultúrneho a duchovného života v Argentíne, popredný slovenský spisovateľ, autor kníh pre deti a redaktor JOZEF CÍGER-HRONSKÝ, správca Matice slovenskej a jeden zo ...
Zdieľať
V roku 1896 sa narodil vo Zvolene organizátor krajanského, kultúrneho a duchovného života v Argentíne, popredný slovenský spisovateľ, autor kníh pre deti a redaktor JOZEF CÍGER-HRONSKÝ, správca Matice slovenskej a jeden zo zakladateľov Zahraničnej Matice slovenskej. Foto: Fotoreprodukcia TASR
Jeho prozaické dielo, najmä jeho vrcholné romány Jozef Mak, Pisár Gráč a Andreas Búr Majster tvoria jednu z najvýznamnejších línií modernej slovenskej prózy. Prostredníctvom nestarnúcich rozprávkových knižiek, ku ktorým patria napríklad Smelý zajko, Budkáčik a Dubkáčik či Tri múdre kozliatka, vychovával detského čitateľa k estetickému vkusu a láske k slovenskej literatúre.
Jozef Cíger-Hronský, vlastným menom Jozef Cíger, sa narodil 23. februára 1896 vo Zvolene v rodine tesára. Základné vzdelanie nadobudol na meštianskej škole v Krupine a ďalšie štúdium absolvoval na maďarskom učiteľskom ústave v Leviciach. V rokoch 1917-1918 sa ako vojak pešieho pluku zúčastnil na vojenských operáciách na talianskom fronte. Po návrate pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach. V roku 1932 sa stal tajomníkom a v roku 1940 správcom Matice slovenskej (MS) v Martine. Založil tam novú tlačiareň, ktorá bola v tom čase najvýkonnejšou a najmodernejšou tlačiarňou na Slovensku, čím sa zaslúžil o veľký rozvoj vydavateľskej činnosti. V zložitej situácii pre slovenskú kultúru sa aktívne zúčastňoval na tvorbe kultúrnych hodnôt, najmä zakladaním matičných časopisov a edícií lacného, ale umelecky hodnotného čítania pre slovenskú dedinu. Bol niekoľkoročným redaktorom známeho detského časopisu Slniečko a zaslúžil sa o jeho vysokú úroveň. Ako predseda Matice slovenskej priviedol túto národnú inštitúciu na nebývalý stupeň rozvoja a prosperity a naplno rozvinul jej vydavateľskú a vedeckovýskumnú činnosť v rámci jej vedeckých odborov.
Hronský svojou tvorbou zaujal popredné miesto v slovenskej literatúre. V popredí jeho diel stál obyčajný slovenský človek so svojimi každodennými radosťami i starosťami. Medzi spisovateľove literárne prvotiny patria zbierky U nás (1924), Domov (1925) či Medové srdce (1929). K vrcholným dielam uznávaného literáta sa radia sociálne romány z 30. rokov 20. storočia Chlieb (1931) a Jozef Mak (1933), v ktorých autor presvedčivo vystihol sociálne a psychologické črty dedinského života. Do tohto obdobia spadajú aj Hronského poviedkové súbory Podpolianske rozprávky (1932), Tomčíkovci (1933) či Sedem sŕdc (1934). O rozvoj detskej literatúry sa významne zaslúžil svojimi nestarnúcimi rozprávkovými knižkami Smelý zajko (1930), Smelý zajko v Afrike (1931), Budkáčik a Dubkáčik (1932), Sokoliar Tomáš (1932) alebo Traja bratia (1941).
Po skončení druhej svetovej vojny, z oprávnených obáv pred politickou perzekúciou, emigroval Jozef Cíger-Hronský do cudziny. Cez Rakúsko a Taliansko odišiel do Argentíny, kde si zarábal na živobytie výtvarníctvom. Zomrel 13. júla 1960 v argentínskom meste Luján. Po páde komunizmu bola jeho osobnosť občiansky, politicky i umelecky plne rehabilitovaná. Jeho telesné pozostatky boli v roku 1993 prevezené a uložené na Národnom cintoríne v Martine.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR