V pondelok bude úplné zatmenie Mesiaca, posledné v tomto desaťročí

Bratislava 19. januára  - Úplné zatmenie Mesiaca bude možné pozorovať v pondelok 21. januára v skorých ranných hodinách. Pozorovatelia ho uvidia takmer v celom priebehu, okrem konca čiastočného zatmenia, ktoré nastáva už počas dňa pod obzorom.

Zvýhodnení teda budú tí, ktorí ho budú sledovať na západe územia Slovenska. Je to posledné zatmenie tohto desaťročia. To najbližšie, 16. júla 2019, bude len čiastočné. V úplnom zatmení uvidíme Mesiac opäť až 7. septembra 2025.

Stmavnutie ľavej (východnej) časti Mesiaca si bude možné všimnúť asi polhodinu po začiatku polotieňového zatmenia už okolo 4. hodiny. S pribúdajúcou fázou čiastočného zatmenia bude obloha tmavnúť, bude vidno čoraz viac hviezd.

"Na začiatku úplného zatmenia, na miestach bez svetelného znečistenia, nás upúta nízko nad obzorom striebristá Mliečna cesta a nad juhovýchodom jasná Venuša a Jupiter, kúsok nižšie aj oranžový Antares zo Škorpióna," uviedol Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov. Počas úplnej fázy bude mať Mesiac hnedočervené sfarbenie, tmavšia bude jeho spodná časť, nakoľko prechádza nad stredom zemského tieňa.

Čiastočné zatmenie bude trvať 3 hodiny a 17 minút, z toho úplná fáza jednu hodinu a dve minúty. Nakoľko je Mesiac 21. januára nielen v splne, ale súčasne aj v prízemí, bude od Zeme vzdialený len 353 400 km, nastáva "superspln".

Zatmenie Mesiaca vzniká pri jeho prechode zemským tieňom, keď je na opačnej strane oblohy ako Slnko. Malo by teda nastať pri každom splne, no ročne to však môžu byť najviac tri zatmenia.

"Je to spôsobené tým, že rovina obežnej dráhy Mesiaca je voči zemskej sklonená o 5,2 stupňa a úplný tieň Zeme má vo vzdialenosti Mesiaca uhlový priemer len 1,5 stupňa, a tak ho Mesiac pri splne väčšinou minie," vysvetľuje Rapavý.

Ak by Zem nemala atmosféru, jej tieň by siahal do vzdialenosti asi 1,4 milióna kilometrov a v strednej vzdialenosti Mesiaca by mal priemer vyše 9000 kilometrov. To je takmer trojnásobok priemeru Mesiaca, a tak počas zatmenia by naň nemalo dopadať žiadne svetlo.

"Slnečné lúče sa však v zemskej atmosfére lámu, rozkladajú a rozptyľujú. Najviac sa láme dlhovlnná (červená) časť spektra, ktorá dopadá na mesačný povrch a dodáva mu nádherné červenkasté sfarbenie. Vzhľad zatmenia je závislý na momentálnom stave atmosféry, ktorý ovplyvňuje viacero faktorov. Preto sa sfarbenie Mesiaca pri jednotlivých zatmeniach mení od jasnej oranžovej, cez tehlovočervenú až po tmavú hnedú," dodal Rapavý.