V pondelok 20. marca sa na severnej pologuli začala astronomická jar (Rovnodennosť)

Tagy: astronomická jar jarná rovnodennosť

V pondelok 20. marca o 22.24 hodine stredoeurópskeho času (SEČ) nastáva jarná rovnodennosť. Na severnej pologuli sa začína astronomická jar.

Napríklad v New Yorku nastane tento moment o 17.24 h miestneho času, no napríklad v Abú Dhabí o 1.24 h a v Pekingu o 5.24 h miestneho času, pričom tam už bude 21. marca.

Na južnej pologuli je 20. (resp. 21.) marec dňom jesennej rovnodennosti a začne sa tu astronomická jeseň.

Rovnodennosťou sa nazýva okamih, keď sa Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, v ktorom rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče tak dopadajú kolmo na zemskú os, respektíve priamo na rovník a osvetľujú rovnomerne severnú aj južnú pologuľu našej planéty.

Preto v čase rovnodennosti nie sú rozdiely v dĺžke dňa na jednotlivých miestach Zeme tak ako v iných ročných obdobiach. Slnko svieti nad obzorom na všetkých miestach zemegule rovnako dlho – približne 12 hodín. Z faktu, že sú počas rovnodennosti deň a noc rovnako dlhé, vyplýva aj latinský názov tohto javu aequinoctium – čo znamená "rovnaká noc".

Napríklad v Bratislave vyjde 20. marca slnko o 5.55 h SEČ a zapadne o 18.04 h. V Žiline vychádza o 5.48 h a zapadá o 17.57 h. V Košiciach vychádza Slnko o 5.38 h a zapadne o 17.47 h. Zodpovedá to dĺžke dňa zaokrúhlene 12 hodín a 9 minút (presnejšie 12 hodín, 8 a pol minúty). Podobná dĺžka dňa, čosi cez 12 hodín, je v tento deň aj na ostatných miestach planéty.

V Paríži vychádza slnko o 6.54 h a zapadá o 19.02 SEČ, v New Yorku o 7.00 h a 19.08 h miestneho času. Takisto je podobná dĺžka dňa aj na južnej pologuli, v Lime (6.12 – 18.19 h miestneho času) alebo v Sydney (6.58 – 19.07 h).

Pozorovateľ stojaci na rovníku vidí v prvý jarný deň na poludnie slnko priamo nad sebou v nadhlavníku a jeho postava nevrhá nijaký tieň.

Deliaca čiara medzi osvetlenou časťou Zeme, kde je deň a tmavou časťou, kde panuje noc (tzv. terminátor) smeruje počas rovnodennosti vertikálne od severného pólu k južnému. V lete je zemský terminátor naklonený tak, že viac slnečného svetla dopadá na severnú pologuľu, v zime je zasa viac osvetlená južná pologuľa.

V deň jarnej rovnodennosti slnko vychádza presne na východe a zapadá presne na západe, kdekoľvek na Zemi sa nachádzame s výnimkou južného či severného pólu. Po rovnodennosti sa v našich zemepisných šírkach miesto východu posúva každé ráno smerom na severovýchod a večer slnko zapadá čoraz bližšie k severozápadu.

V období jarnej rovnodennosti sa dni predlžujú najvýraznejšie – v miernom pásme až o cca 3 a pol minúty denne. Toto tempo sa neskôr spomalí, napríklad začiatkom mája klesne pod 3 minúty denne.

Od jarnej rovnodennosti sa predlžujú nielen dni, ale aj dĺžka svitania a súmraku. Občiansky súmrak trvá 20. marca približne 31 minút, v čase letného slnovratu sa predĺži na 41 minút. Astronomický súmrak nastáva 20. marca jednu hodinu a 46 minút po západe slnka, no v júni sú to až tri hodiny. V dňoch okolo letného slnovratu v našich zemepisných šírkach (cca od 48. rovnobežky severnejšie) astronomický súmrak prechodne nenastáva vôbec, teda laicky povedané cez noc nie je "úplná tma".

Napríklad v severonórskom meste Tromso slnko po 17. máji prestáva zapadať – nastáva tu polárny deň.

Predlžovanie dní a tiež fakt, že slnko stúpa každý deň vyššie nad obzor a jeho lúče dopadajú na zemský povrch priamejšie, spôsobujú prehrievanie atmosféry a postupné otepľovanie počasia v nadchádzajúcom jarnom období.

earthsky.org, timeanddate.com

Tagy: astronomická jar jarná rovnodennosť