V Pliešovcach trávil detstvo M. Lasica. Chcú tu vybudovať rozhľadňu

Pliešovce 14. októbra (TASR) - Najväčšia investícia pliešovskej samosprávy v tomto roku smeruje do budovy obecného úradu. Na viac ako storočnej budove v týchto dňoch vrcholia práce, ktoré majú znížiť jej energetickú náročnosť. Obec na projekt získala nenávratný finančný príspevok z eurofondov.


Agenda úradu sa preto už v júni presťahovala na niekoľko mesiacov do susedného Remeselného domu. Ten z väčšej časti zrekonštruovali vlani.

Na obecnom úrade už doteraz vymenili okná a vchodové dvere, zateplili obvodový plášť a strop, svietidlá sa majú vymeniť za úsporné a vybodoval sa aj vstup pre imobilných ľudí.



Podľa starostu Štefana Sýkoru celkové výdavky mali pôvodne dosiahnuť viac ako 132.563 eur. "Po verejnom obstarávaní dodávateľ realizuje práce v sume menšej než 70.262 eur," konštatoval.

Okrem toho sa opravovala strecha telocvične miestnej základnej školy. Obec na to získala takmer 34.280 eur z ministerstva školstva a sama doplatila takmer 5073 eur. Zrekonštruovali sa aj tenisové kurty za približne 15.000 eur a v časti obce Zaježová sa pri škole skolaudovala malá čistiareň odpadových vôd, ktorú vybudovala obec za 7771 eur.

Starosta by v budúcom roku rád rozšíril kapacitu materskej školy, ktorú v súčasnosti navštevuje viac ako 60 detí. Žiadosť o nenávratný finančný príspevok vo výške približne 170.428 eur obec ešte začiatkom tohto roku poslala na ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, cez Integrovaný regionálny operačný program. "Tento projekt nám už prešiel do druhého kola," pripomenul starosta.

K väčším projektom pliešovskej samosprávy patrí tiež rekonštrukcia čistiarne odpadových vôd, ktorá funguje v obci bez väčších opráv už takmer polstoročia.

Vojaci, hasiči, lesníci zamestnávajú stovky obyvateľov obce

Pliešovce sú obcou s nevysokou mierou nezamestnanosti, a to nie iba v rámci okresu Zvolen, ale aj v rámci celého Banskobystrického kraja. Vďačia za to najmä prítomnosti vojakov v neďalekom Vojenskom výcvikovom priestore (VVP) Lešť, ale aj sídlu generálneho riaditeľstva podniku Vojenské lesy a majetky (VLM) či Výcvikovému centru Hasičského a záchranného zboru (HaZZ).



"Okrem toho tu máme aj obecné spoločnosti ako Lom a služby, Obecné lesy a Info kanál, tiež poľnohospodárske družstvo a firmu Polyplast," hovorí starosta Štefan Sýkora. Vojaci, hasiči, lesníci a všetky ďalšie spomenuté podniky a firmy, zamestnávajú niekoľko stoviek obyvateľov obce.

Pliešovce pritom majú okolo 2300 obyvateľov a ekonomicky aktívnych je podľa údajov úradu práce približne 1150. Bez práce bolo v septembri tohto roku 90 ľudí, čo tvorilo mieru nezamestnanosti 7,98 %.

Z výšky by mala obec priblížiť plánovaná rozhľadňa

Vyhliadková veža v pliešovskej časti Halík by mala v budúcnosti dávať domácim i turistom nahliadnuť do obce a jej okolia z výšky. Samospráva ju plánuje postaviť ako súčasť oddychovej zóny. Aktuálne však projekt stojí na vysporadúvaní pozemkov pod príjazdovou cestou a miestom, kde by mala rozhľadňa stáť.

"Táto stavba je aj v našom územnom pláne. Slúžiť má nielen našim občanom, ale aj turistom, ktorí prídu do oblasti Javoria," povedal TASR starosta Štefan Sýkora.



Pliešovce majú v tomto smere čo ponúknuť. Napríklad každý rok v septembri organizujú Deň sv. Huberta, na počesť patróna poľovníkov. Súťaž o najlepší poľovnícky guláš priláka každý rok do dediny viac ako 1000 ľudí. Podobne navštevované sú aj Podjavorské folklórne slávnosti, ktoré sa konajú v júni.

Mnoho najmä mladých ľudí, a to nie len zo Slovenska, prichádza po celý rok do permakultúrneho miesta, ktorým je Zaježová. Na zaježovských lazoch má dnes trvalý pobyt okolo 200 ľudí. Prevažná časť z nich preferuje tradičný spôsob života spätý s prírodou.

V obci je nevšednou pamiatkou aj evanjelický kostol, ktorý navrhol významný slovenský architekt Milan Michal Harminc. Kostol s prvkami kubizmu, s takmer 50-metrovou vežou, bol posvätený pred 90 rokmi. V súčasnosti sa pracuje na jeho exteriérovej renovácii.



Zaujímavosťou obce je aj to, že tam svoje rané detstvo strávil herec Milan Lasica a narodil sa tam aj známy slovenský dramatik Ján Solovič.

O dávnej histórii obce sa toho veľa nevie,pomohol by intenzívny výskum

O najstaršej histórii Pliešoviec, ktoré patria k najväčším obciam okresu Zvolen, sa toho dodnes veľa nevie. V obci a jej okolí sa totiž v minulosti neuskutočnil intenzívny archeologický výskum. Toto územie však bolo osídlené už v mladšej dobe bronzovej, o čom svedčia náhodné nálezy troch bronzových sekier, ktoré sa našli v teréne v priebehu 20. storočia.

Ako sa píše na stránke obce, prvá písomná zmienka o Pliešovciach pochádza z roku 1256, keď uhorský kráľ Belo IV. vydal bulu, ktorou odmeňuje stotníka Budislava z Pliešoviec, strážcu Zvolenského lesa, za preukázané verné služby.

Pliešovce sa v priebehu stáročí stali privilegovaným mestečkom, ktorému túto výsadu udeľovali viacerí panovníci. Zažili však aj krušné časy. V 16. storočí napríklad neodolali plieneniu Turkov a boli dokonca základňou pre ich výpady na okolité banské mestá. V 18. storočí je v obecných kronikách zaznamenaná aj poddanská vzbura či zemetrasenie. V 19. storočí už kroniky píšu o zriadení žandárskej stanice, prvého chudobinca, lekárne, pošty či hasičského zboru.

Podľa sčítania ľudu z roku 1921 mala obec spolu s lazmi 3427 občanov slovenskej národnosti a niekoľko ďalších maďarskej, nemeckej a českej. Pre porovnanie, dnes ich v obci žije 2312.

Obec bola v prvej polovici 20. storočia široko-ďaleko známa organizovaním veľkých a vychýrených jarmokov a dobytčích trhov, kde sa predávalo okolo 3000 kusov dobytka a rôzny spotrebný tovar. Dva razy ju tiež navštívil prezident Tomáš Garyk Masaryk.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR