V. Pavlenda bol jedným z protagonistov obrodného procesu v roku 1968

Cinobaňa/Bratislava 23. januára (TASR) - Slovenský a československý ekonóm profesor Ing. Viktor Pavlenda, DrSc. bol spoluautorom Ústavného zákona o československej federácii, kde sa výrazne zasadzoval o autonómne postavenie slovenskej ekonomiky. V 60. rokoch minulého storočia sa aktívne zúčastňoval na obrodnom procese, jeho aktivity pokračovali krátko aj po roku 1989, kedy pod jeho vedením diskutovalo 80 ekonómov a pracovníkov ekonomickej praxe o potrebe nutných zmien v záujme zlepšenia nerovného postavenia Slovenska v bývalom štátnom zväzku. Od narodenia ekonóma uplynulo v utorok 90 rokov.


Rodák z Katarínskej Huty, ktorá je dnes súčasťou obce Cinobaňa (okres Poltár), Viktor Pavlenda sa narodil 23. januára 1928. Vzdelanie získal v roku 1951 na Vysokej škole ekonomickej (VŠE) v Bratislave. Po absolvovaní štúdií odovzdával svoje skúsenosti študentom ako pedagóg a akademický funkcionár až do roku 1969. Už v mladom veku, ako 30 ročný, získal titul profesora politickej ekonómie a v roku 1958 sa v rovnakom veku stal najmladším rektorom Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. V tom čase bol aj najmladším rektorom v Európe.

Ako vysokoškolský pedagóg a funkcionár komunistickej strany sa dostával k dôverným ekonomickým materiálom, z ktorých dospel k presvedčeniu, že povojnová česká "Industrializácia Slovenska" mala výrazne kolonialistické črty, a že centrálne riadiace orgány "spoločného štátu" zámerne a cieľavedome zanedbávali na Slovensku rozvoj spracovateľského priemyslu, a hlavne rozvoj finálnej produkcie, ktorá bola producentom rozhodujúceho zdroja štátnych príjmov - dane z obratu.

Federálny parlamentný poslanec, poslanec Slovenskej národnej rady (SNR), ekonóm sa stal jedným z protagonistov tejto slovenskej reformnej skupiny a v období obrodného procesu sa v roku 1968 stal dokonca tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS).

Bol tiež spoluautorom Ústavného zákona o československej federácii, kde sa výrazne zasadzoval o autonómne postavenie slovenskej ekonomiky, za čo sa dostal aj do pomerne ostrého sporu s vtedajším českým ekonomickým lídrom Otom Šikom. Po okupácii Československa v auguste 1968 bol krátko internovaný. V tom období bol Viktor Pavlenda po Alexandrovi Dubčekovi druhým najpopulárnejším Slovákom.

Augustová okupácia v roku 1968 znamenala násilné ukončenie procesu diskusií o novej podobe celého ekonomického systému v bývalom Československu. Životný osud Viktora Pavlendu sa tiež musel uberať iným smerom. V rokoch 1970-1971 zaujal post veľvyslanca Československej socialistickej republiky (ČSSR) vo Švédsku. V tom čase mu švédska strana ponúkla profesúru na Štokholmskej ekonomickej univerzite, ak emigruje a zostane vo Švédsku. On sa však aj s rodinou vrátil naspäť do Československa. V roku 1970 ho vylúčili z Komunistickej strany Československa (KSČ), pričom ho Predsedníctvo ÚV KSČ označilo za pravicovo-oportunistického predstaviteľa KSS.

Profesor Pavlenda potom od roku 1971 pracoval v Československom výskumnom ústave práce a sociálnych vecí v Bratislave ako radový referent. Nedôstojné pracovné postavenie, neustály tlak a perzekúcia komunistického režimu sa výrazne podpísali na jeho zdravotnom stave.

Po Nežnej revolúcii 20. decembra 1989 sa konalo ustanovujúce zhromaždenie Nezávislého združenia ekonómov Slovenska (NEZES), ktoré zakladal profesor Pavlenda spoločne s ďalším významným ekonómom a národohospodárom Hvezdoňom Kočtúchom a neskôr sa stali jeho hlavnými osobnosťami.

Slovenský ekonóm Viktor Pavlenda, ktorý sa zaslúžil o všestrannú podporu a sformovanie trvalého rozvoja slobodnej, samostatnej, sociálne a ekologicky orientovanej trhovej slovenskej ekonomiky.

Viktor Pavlenda zomrel 5. júla 1990 vo veku 62 rokov v Bratislave.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR