|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 18.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Eugen
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
15. decembra 2010
V Nórsku bude pôsobiť palestínsky veľvyslanec
Nórsko zvýši status palestínskeho diplomatického zastúpenia v krajine. V stredu to oznámilo nórske ministerstvo zahraničných vecí. Podľa hovorcu ...
Zdieľať
Hlavné mesto Nórska OsloFoto: SITA/APOSLO 15. decembra (WEBNOVINY) - Nórsko zvýši status palestínskeho diplomatického zastúpenia v krajine. V stredu to oznámilo nórske ministerstvo zahraničných vecí.
Podľa hovorcu ministerstva Björna Svenungsena sa súčasná palestínska delegácia pretransformuje na diplomatickú misiu, a jej šéf bude mať pri diplomatických záležitostiach hodnosť veľvyslanca. Oslo sa rozhodlo zvýšiť status palestínskej delegácie na znamenie podpory snáh Palestínskej samosprávy o vyhlásenie samostatného palestínskeho štátu.
Palestínčania v posledných týždňoch opakovane požiadali medzinárodné spoločenstvo, aby uznalo nezávislosť Palestíny, a to aj napriek nesúhlasu Izraela. Pozitívne zareagovali zatiaľ napríklad Argentína a Brazília. Podobne ako Nórsko sa podľa palestínskeho vyjednávača Nábila Šása zachovali spomedzi európskych krajín už aj Španielsko, Francúzsko a Portugalsko. Spojené štáty na palestínsku žiadosť reagovali vyhlásením, že na podmienkach vytvorenia samostatného palestínskeho štátu sa Palestínčania musia najprv dohodnúť s Izraelom.
Únia sa vyjadrí v pondelok
Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie by mali v pondelok vydať stanovisko, v ktorom sa bude hovoriť o uznaní palestínskeho štátu v čase, "keď to bude vhodné". Agentúre AFP to povedali nemenované diplomatické zdroje z Bruselu. Stanovisko sa podľa nich rodilo počas dlhých a ťažkých rokovaní okrem tejto otázky v ňom šéfovia zahraničných rezortov EÚ odsudzujú aj budovanie židovských osád. Tie označujú za "ilegálne" a tiež za "prekážky mieru". Dvadsiati siedmi ministri sa však zhodli na tom, že únia podporuje len "vyjednané riešenie" medzi Izraelom a Palestínčanmi, pričom najspornejšou zostáva otázka budúceho štatútu Jeruzalema.
K tomu, aby Brusel uznal nezávislú Palestínu, ho v pondelok vyzval aj predseda palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás. Na túto tému sa v pondelok rozprával s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné otázky Catherine Ashtonovou. Dúfame, že Európska únia prijme kroky na zachovanie podmienok pre úspešný mierový proces, ktorý je marený Izraelom," komentoval stretnutie medzi Ashtonovou a Abbásom hlavný palestínsky mierový vyjednávač Saíb Irikát.
Izraelsko-palestínske mierové rokovania sa zastavili koncom septembra, len tri týždne po ich začiatku, keď Izrael odmietol predĺžiť moratórium na výstavbu domov na Západnom brehu. Palestínčania sa odmietli vrátiť k rokovaciemu stolu, kým Izrael výstavbu nezastaví. Podľa Palestínčanov palestínsky štát uznalo za 20 rokov viac ako 100 krajín, prevažne moslimských štátov a krajín bývalého sovietskeho bloku. Neuznali ho EÚ ani USA. Naposledy uznala Palestínu Argentína, ktorá tak urobila len niekoľko dní po Brazílii, za čo si obe krajiny vyslúžili kritiku zo strany Izraela a niektorých amerických politikov.
Podľa hovorcu ministerstva Björna Svenungsena sa súčasná palestínska delegácia pretransformuje na diplomatickú misiu, a jej šéf bude mať pri diplomatických záležitostiach hodnosť veľvyslanca. Oslo sa rozhodlo zvýšiť status palestínskej delegácie na znamenie podpory snáh Palestínskej samosprávy o vyhlásenie samostatného palestínskeho štátu.
Palestínčania v posledných týždňoch opakovane požiadali medzinárodné spoločenstvo, aby uznalo nezávislosť Palestíny, a to aj napriek nesúhlasu Izraela. Pozitívne zareagovali zatiaľ napríklad Argentína a Brazília. Podobne ako Nórsko sa podľa palestínskeho vyjednávača Nábila Šása zachovali spomedzi európskych krajín už aj Španielsko, Francúzsko a Portugalsko. Spojené štáty na palestínsku žiadosť reagovali vyhlásením, že na podmienkach vytvorenia samostatného palestínskeho štátu sa Palestínčania musia najprv dohodnúť s Izraelom.
Únia sa vyjadrí v pondelok
Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie by mali v pondelok vydať stanovisko, v ktorom sa bude hovoriť o uznaní palestínskeho štátu v čase, "keď to bude vhodné". Agentúre AFP to povedali nemenované diplomatické zdroje z Bruselu. Stanovisko sa podľa nich rodilo počas dlhých a ťažkých rokovaní okrem tejto otázky v ňom šéfovia zahraničných rezortov EÚ odsudzujú aj budovanie židovských osád. Tie označujú za "ilegálne" a tiež za "prekážky mieru". Dvadsiati siedmi ministri sa však zhodli na tom, že únia podporuje len "vyjednané riešenie" medzi Izraelom a Palestínčanmi, pričom najspornejšou zostáva otázka budúceho štatútu Jeruzalema.
K tomu, aby Brusel uznal nezávislú Palestínu, ho v pondelok vyzval aj predseda palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás. Na túto tému sa v pondelok rozprával s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné otázky Catherine Ashtonovou. Dúfame, že Európska únia prijme kroky na zachovanie podmienok pre úspešný mierový proces, ktorý je marený Izraelom," komentoval stretnutie medzi Ashtonovou a Abbásom hlavný palestínsky mierový vyjednávač Saíb Irikát.
Izraelsko-palestínske mierové rokovania sa zastavili koncom septembra, len tri týždne po ich začiatku, keď Izrael odmietol predĺžiť moratórium na výstavbu domov na Západnom brehu. Palestínčania sa odmietli vrátiť k rokovaciemu stolu, kým Izrael výstavbu nezastaví. Podľa Palestínčanov palestínsky štát uznalo za 20 rokov viac ako 100 krajín, prevažne moslimských štátov a krajín bývalého sovietskeho bloku. Neuznali ho EÚ ani USA. Naposledy uznala Palestínu Argentína, ktorá tak urobila len niekoľko dní po Brazílii, za čo si obe krajiny vyslúžili kritiku zo strany Izraela a niektorých amerických politikov.