V New Yorku vystavujú nemecké dekadentné umenie z 20. rokov

BRATISLAVA 14. novembra (WEBNOVINY) - Nová tematická výstava v newyorskom Metropolitan Museum of Art je venovaná sexuálnym orgiám a utrpeniu z obdobia nemeckého Kabaretu po I. svetovej vojne. Pre ilustráciu, dielo Otta Dixa s názvom Metropolis znázorňuje ženy v priesvitných šatách, tancujúce do rytmov jazzovej kapely, sprievod prostitútok v uliciach a beznohých vojnovým veteránov na kamenných dlažbách mesta. Neustále hýrenie bolo stratégiou, ako obyvatelia nemeckej Weimarskej republiky reagovali na nepriaznivú situáciu po I. svetovej vojne. Prehliadka 100 diel z tohto obdobia dostala názov Lesk a úpadok: Nemecké portréty z 20. rokov 20. storočia. Je to prvá rozsiahla ukážka diel modernistov, ovplyvnených realistickým majstrovstvom renesančného umelca Albrechta Dürera a Hansa Holbeina. Vystavené diela z Berlína evokujú romantizujúce zobrazenia Kabaretu Hollywoodom či na Broadwayi. "Boli to úžasné, hriešne časy, kedy bol Berlín hlavným mestom umenia, sexu a násilia," uvádza sa v sprievodnom nápise.

Medzi popredných umelcov, ktorí pôsobili v tomto období patrí Otto Dix, Max Beckmann, George Grosz, Christian Schad a ďalší, ktorí sa nechali pri svojej tvorbe inšpirovať prostitútkami, pasákmi, transvestitami, narkomanmi a eleganciou lekárov, právnikov, básnikov a obchodníkov. Ako umeleckú metódu často používali karikatúru a nelichotivo zobrazovali osoby vtedajšieho ponurého obdobia. Niektoré z portrétov sú korenisté, až priam voyeuristické. Organizátori výstavy preto pri vchode umiestnili upozornenie, že obsah niektorých portrétov nie je vhodný pre deti. Približne 20 umeleckých diel zobrazuje nahé prostitútky, lesbické alebo heterosexuálne erotické scény, či sporo odetých zabávajúcich sa.

Spomínaný Otto Dix bol jedným z tých, ktorí mali obzvlášť veľkú záľubu v zobrazovaní necudných, zhýralých charakterov svojej doby. Napríklad v roku 1928 portrétoval Anitu Berber v červenej róbe, s kriedovobielou tvárou. Anita Berber bola bisexuálnou striptérkou závislou na ópiu. "Dalo by sa povedať, že bola ikonou toho obdobia," hovorí kurátorka výstavy Sabine Rewald, ktorá ju pripravovala štyri roky. Berber zosobňuje výstrednosť, lesk a biedu Weimarskej republiky. Pre svojich súčasníkov bola stelesnením perverznosti. Bohémsky život spôsobil, že sa nedožila ani tridsiatky. Dix ceruzou nakreslil aj starnúcu prostitútku Elli, s jej ovisnutými prsiami, kostnatou hruďou a širokými bokmi. Obe reprezentujú vtedajšiu dekadenciu.

Christian Schad uprednostňoval ako objekty svojich portrétov sexuálne scény heterosexuálnych párov, lesbičiek a transvestitov z vyšších majetkových tried. Jeho olejomaľba z roku 1927 zachytáva viedenského aristokrata po boku berlínskeho transvestitu a staršej matróny, odetých v priesvitných róbach. V roku 1928 namaľoval dve lesbičky pri sexuálnom akte.

Výnimkou je Max Beckmann. Ten sa nechal inšpirovať najmä eleganciou vyššej spoločnosti a prostitútky nemaľoval. George Grosz sa venoval politickej karikatúre a satire. Vtedajšieho prezidenta Paula von Hindenburga vykreslil ako šteňa v rukách aristokratov a obchodníkov so zbraňami.

Weimarská republika zanikla nástupom Adolfa Hitlera k moci, ktorého Hindenburg vymenoval za nemeckého kancelára. Mnohí umelci boli nútení krajinu opustiť.

SITA/AP