V nemocniciach je voľných už len 70 pľúcnych ventilátorov pre hospitalizovaných na COVID-19, stále pribúdajú

Týka sa obsadenosti lôžok v nemocniciach.

Tie totiž opäť dosahujú maximálne kapacity. Situáciu možno hodnotiť ako mierne lepšie len kvôli tomu, že nemocnice už nemajú taký veľký problém s chýbajúcim odborným personálom pre to, že by sa nakazili ochorením COVID-19.

Obsadenosť reprofilizovaných lôžok, ktoré využívajú pacienti infikovaní koronavírusom, sa momentálne celkovo pohybuje už na úrovni 68,7 percenta. Najmenej voľných postelí je práve pre tých nakazených, ktorí sú na tom najhoršie.

Posledných 70

„V červenej zóne máme práve tie lôžka, ktoré potrebujeme pre intenzívnu starostlivosť o COVID pacientov. To sú pacienti, ktorí sú na umelej pľúcnej ventilácii, prípadne na iných podporných ventilačných režimoch,“ povedal v utorok minister Krajčí.

Na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) či oddeleniach anesteziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) v tom čase ležalo 332 pacientov, čo predstavuje viac ako 80-percentnú naplnenosť týchto lôžok. Táto hranica sa označuje ako kritická.

„Kapacita je momentálne 70 ventilátorov pripravených pre pacientov s ochorením COVID-19 a ďalšia reprofilizácia o ďalších 150 ventilátorov je možná už iba v prípade, že by došlo k miešaniu bielych a červených zón, čo je veľmi vážne,“ doplnil Krajčí.

Najhoršie kraje

Znamená to, že aj keď je síce pľúcnych ventilátorov dostatok, využiť pre COVID pacientov ich nevieme, lebo by sme ohrozili iných pacientov v nemocniciach. Medzitým rastie počet hospitalizovaných nakazených vírusom SARS-CoV-2.

Podľa údajov Ministerstva zdravotníctva SR za posledné tri týždne neustále stúpa najmä v Bratislavskom, Košickom, Trenčianskom a Trnavskom kraji. Za posledný týždeň sa situácia prudko zhoršila aj v Žilinskom a Prešovskom kraji.

Klesá len Banskobystrický a Nitriansky kraj, kde bola situácia v nemocniciach kritická ešte začiatkom januára. Matematici tieto údaje ešte konkretizovali.

Najhoršie okresy

Projekt Dáta bez pátosu, ktorý dlhodobo mapuje pandemickú situáciu na Slovensku, analyzuje údaje a pripravuje predikcie, v stredu na sociálnej sieti uverejnil prehľad hospitalizácii po jednotlivých okresoch.

Podľa analytikov majú vysoké počty hospitalizovaných ľudí s koronavírusom, ktoré budú ďalej rásť, regióny Banská Bystrica, Zvolen a Ružomberok, ako aj Trnava, Trenčín a Skalica.

Stabilná situácia, aj keď s vysokým počtom COVID pacientov, je v Košiciach a Bratislave. Nitra, Nové Zámky, Dolný Kubín a Žilina sú okresy, v ktorých počty hospitalizovaných s ochorením COVID-19 klesajú.

Dôvody

Matematici vyjadrili aj svoj názor, prečo sa stav v nemocniciach opäť zhoršil. „Vysoký stav hospitalizovaných je dôsledkom predlžovania pobytu pacientov v nemocniciach, ako aj zvyšujúcich sa príjmov (pozn. pacientov) v postihnutých regiónoch,“ uviedli.

Dáta bez pátosu tiež varujú, že zvyšovanie počtu ťažkých prípadov na umelej ventilácii a na JIS oddeleniach komplikuje prácu lekárom. Potvrdzujú to aj slová primára pľúcneho oddelenia Nemocnice s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach.

Doktor Jozef Kubík má s respiračnými ochoreniami viac ako 23 rokov skúseností a o svoj názor na celkovú epidemiologickú situáciu na Slovensku z pohľadu nemocníc sa podelil na sociálnej sieti.
Z praxe

„Nečudujme sa, že máme preplnené nemocnice, zúfalé čísla hospitalizovaných a kriticky chorých na umelej pľúcnej ventilácii (UPV), tiež infikovaných,“ hovorí doktor v úvode a poukazuje na plný stav na oddelení bojnickej nemocnice.

Obsadenosť majú podľa doktora 100 percent už takmer týždeň, COVID oddelenie, ako aj OAIM sú teda plné. Leží tam približne 80 ťažko symptomatických pacientov s kyslíkom a len za posledných 24 hodín prijali ďalších štyroch.

Problémom je podľa neho aj každodenné telefonovanie z COVID urgentu a z OAIM medzi nemocnicami a vzájomné prosenie tých, ktorí majú ešte voľné lôžka, aby prevzali pacientov. Práve to považuje za najviac deprimujúce.

90 percent

„Bohužiaľ. Realita je už naozaj taká, že čo sa týka prevzatia pacienta na UPV, už musíme naozaj zvažovať, kto je a kto nie je perspektívny. Aj tak je úmrtnosť na UPV okolo 90 percent,“ udáva Kubík tragickú neoficiálnu štatistiku.

Od vlády preto žiada systematické, rozumné a realizovateľné opatrenia, neplytvanie zdrojmi, rýchle a exaktné vyhodnocovanie údajov či plánovanie krokov na niekoľko týždňov dopredu. Očakáva tiež „jednoznačné a absolútne správanie, ktoré je vzorom pre ľudí“.