17. apríla 2016
Na snímke zľava Stanislaw Tillich, Andreas Vosskuhle, Angela Merkelová a Norbert Lammert počas štátneho rozlúčkového aktu s Hansom Dietrichom Genscherom. Foto: TASR/APBonn 17. apríla (TASR) - Štátny rozlúčkový akt s bývalým nemeckým ministrom zahraničných vecí Hansom-Dietrichom Genscherom sa dnes konal v Bonne. Pozvaných bolo 800 hostí vrátane Genscherovho nástupcu vo funkcii Klausa Kinkela a niekdajšieho šéfa americkej diplomacie Jamesa Bakera, uviedla agentúra DPA. Slovensko zastupoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.
V bývalej plenárnej sále Spolkového snemu vystúpil s príhovorom ako prvý nemecký prezident Joachim Gauck, ktorý zosnulého nazval
"nemeckým vlastencom a presvedčeným Európanom". Genscher bol
"šťastím" pre Nemecko, ktoré si v skutočnosti môžeme bez neho len ťažko predstaviť. Doslova do posledného dychu bojoval za to, aby sme v Európe neprišli o to, čo bolo dosiahnuté mierovou cestou, povedal Gauck. Genscher podľa neho nenávidel nič viac ako vojnu a práca pre mier a slobodu sa stala leitmotívom jeho politiky.
Podľa Kinkela bol jeho predchodca vo funkcii
"aktérom svetovej politiky", no zároveň aj
"ľudomilom" a
"staviteľom mostov". Ku koncu života sa však obával o osud Európy. Keď už bol pripútaný k invalidnému vozíku, na verejných vystúpeniach stále zanietene hovoril o
"svojej Európe", ktorú spájal s túžbou nového začiatku vzťahov s Ruskom, konštatoval Kinkel.
Podľa Bakera bol Genscher
"skutočne hrdinským štátnikom" a
"titanom medzi európskymi diplomatmi". V rodnom meste Halle, no aj v iných mestách bývalej NDR, ho oslavovali
"ako rockovú hviezdu".
"Vedel byť húževnatý ako koža kovbojských topánok z Texasu," zaspomínal si 85-ročný Baker.
Genscher zomrel 31. marca vo veku 89 rokov. V rokoch 1969-1974 bol ministrom vnútra a až do roku 1992 šéfom diplomacie. Je považovaný za jedného z architektov zjednotenia Nemecka.
Najväčšiu slávu zažil 30. septembra 1989, keď z balkóna pražského veľvyslanectva NSR v Lobkovickom paláci oznámil utečencom – desaťtisícom občanov vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky, ktorí sa rozhodli na západonemeckej ambasáde žiadať o azyl a povolenie odcestovať do NSR, že im to bude umožnené.
Vzhľadom na jeho zásluhy nariadil Gauck štátny pohreb, čo v prípade ministrov nie je v Nemecku bežné.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR