|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 23.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klement
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
16. januára 2016
V Mýtnej, kde stála mýtna stanica, chcú rozvíjať turizmus a stavať
Obec Mýtna v okrese Lučenec vďačí za svoj názov mýtnej stanici, ktorá stála na jej mieste v 14. storočí. Ako uviedol starosta Pavel Greksa, drevená závora pri tejto stanici prehradzovala cestu, aby vozy museli zastať a zaplatiť ...
Zdieľať
Obec Mýtna v okrese Lučenec vďačí za svoj názov mýtnej stanici, ktorá stála na jej mieste v 14. storočí. Ako uviedol starosta Pavel Greksa, drevená závora pri tejto stanici prehradzovala cestu, aby vozy museli zastať a zaplatiť mýto, ktoré sa odvádzalo pre neďaleký Divínsky hrad. Na snímke celkový pohľad na obec Mýtna v okrese Lučenec. Foto: TASR/Branislav Caban
Mýtna 16. januára (TASR) – Obec Mýtna v okrese Lučenec vďačí za svoj názov mýtnej stanici, ktorá stála na jej mieste v 14. storočí. Ako uviedol starosta Pavel Greksa, drevená závora pri tejto stanici prehradzovala cestu, aby vozy museli zastať a zaplatiť mýto, ktoré sa odvádzalo pre neďaleký Divínsky hrad.„Viedla tadiaľto totiž významná obchodná trasa od Zvolena do Lučenca a ďalej do Maďarska. Okolo budovy stanice sa ľudia postupne začali usadzovať a stavať domy, čím vznikla dedina,“ vysvetlil starosta vznik názvu i obce samotnej. Takýto spôsob pomenovania potvrdzuje aj etnologička Novohradského múzea s galériou Emília Mázorová. „Je historicky doložené, že mýto sa v spomínanom období na tomto mieste skutočne vyberalo,“ uviedla na margo názvu s tým, že historické pramene sú však v tomto smere strohé a neuvádzajú bližšie podrobnosti.
Prvé známe údaje o počte obyvateľov Mýtnej pochádzajú z roku 1715, kedy v obci žilo 100 ľudí v desiatich domoch. Deväť rodín bolo slovenskej národnosti a jedna maďarskej národnosti. „Obyvatelia sa vtedy živili dobytkárstvom, ovčiarstvom a roľníctvom. Neskôr, v 18. storočí, v miestnej časti Dolná Bzová vznikli sklárne, ktoré zamestnávali okolo 300 ľudí,“ ozrejmil Greksa. V 17. a 18. storočí však v dedine fungoval aj mlyn, píla a dokonca i obecný pivovar.
V súčasnosti má Mýtna okolo 1200 obyvateľov a samospráva sa snaží tento počet stabilizovať, prípadne aj zvýšiť. „Rozhodli sme sa preto ísť cestou výstavby nájomných bytov, s ktorou sme začali pred tromi rokmi. Využívame na ňu štátne dotácie a peniaze zo Štátneho fondu rozvoja bývania,“ priblížil starosta, podľa ktorého za ten čas stihli odovzdať jednu bytovku s 12 bytmi a ďalší bytový dom s rovnakým počtom bytov majú rozostavaný. „Dávame však žiadosť aj na tretiu bytovku, v ktorej bude ďalších 12 bytov a v budúcnosti chceme vo výstavbe pokračovať,“ zdôraznil.
Okrem bytov sa v Mýtnej zameriavajú aj na príslušnú infraštruktúru. „V súčasnosti napríklad z vlastných prostriedkov staviame materskú škôlku. Budujeme však aj športoviská. Našou snahou je, aby ľudia, ktorí k nám prídu, mali okrem bývania aj príležitosť na kultúrne a športové vyžitie,“ povedal Greksa.
Ďalším cieľom miestnej samosprávy je rozvoj turizmu. Starosta by podľa vlastných slov rád vytvoril z Mýtnej turistické centrum regiónu Podjavorie, kam by smerovali návštevníci nielen zo Slovenska, ale napríklad aj z nie príliš vzdialenej dvojmiliónovej Budapešti. „Je tu krásna príroda a všetky tieto pohoria naokolo sú ako keby obrazom celého Slovenska. Podľa môjho názoru je tu neobjavený turistický raj,“ vyzdvihol Greksa.
Ako ďalej spomenul, spolu so zástupcami okolitých obcí sa preto zhodujú, že v ich kraji by ani nechceli nejaký ťažký priemysel, ktorý by prírodu poškodil, ale zamerať sa plánujú hlavne na turistiku. „Okrem tunajších hôr môže byť lákadlom aj neďaleká priehrada Ružiná či hrad Divín, pod ktorým bola nedávno nájdená jaskyňa. Máme tu aj lazy v takmer nedotknutej prírode, či doteraz turistami prakticky neobjavené vodopády pri Kotmanovej,“ vymenoval.
Pri napĺňaní tohto cieľa je však podľa neho potrebná spolupráca všetkých obcí v regióne. „Aj do nášho programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja sme preto zakomponovali rozvoj celého regiónu. Nechceme, aby bola obec osamotená, ale aby patrila do okolitého regiónu, ktorý sa celý bude rozvíjať,“ uviedol starosta.
Najväčším problémom hustá premávka a chýbajúci obchvat
Najpálčivejším problémom obce Mýtna v Lučeneckom okrese je hustá premávka na hlavnom južnom ťahu I/50, ktorý prechádza priamo cez stred dediny a sťažuje život jej obyvateľom. Podľa slov starostu Pavla Greksu by tento problém mohol definitívne vyriešiť obchvat obce, ktorý je plánovaný ako súčasť rýchlostnej komunikácie R2 v úseku Kriváň - Lovinobaňa. Začiatok jeho výstavby je však stále nejasný.
„Pred štyrmi rokmi prešlo cez Mýtnu zhruba 15.000 áut denne. V súčasnosti je to však už 18.000 až 20.000 vozidiel,“ načrtol starosta, podľa ktorého k nárastu prispela aj výstavba dvoch úsekov R2 medzi Zvolenom a Kriváňom. „Len počet nákladných áut, ktoré vozia materiál na stavbu a prechádzajú pritom obcou, sa zvýšil o 400 denne. To je už neúnosné množstvo a obyvatelia sa neustále sťažujú na hluk, prašnosť a boja sa prechádzať cez cestu, keďže mnohí vodiči nedodržujú povolenú rýchlosť a nerešpektujú priechody pre chodcov,“ priblížil Greksa s tým, že najhoršie sú na tom obyvatelia, ktorí bývajú priamo pri ceste. „Tí v noci nemôžu pre hluk vozidiel ani poriadne spávať,“ dodal.
Na snímke hlavný južný cestný ťah I/50, ktorý prechádza priamo stredom obce Mýtna v okrese Lučenec. Foto: TASR/Branislav Caban
Pokračovanie výstavby R2 okolo Mýtnej smerom na Lučenec by podľa neho malo tiež nezanedbateľný ekonomický prínos pre celý kraj. „Gemer a Novohrad sú najchudobnejšie regióny na Slovensku. Ekonomický rozvoj tu nie je práve z dôvodu, že chýba rýchlostná cesta. Mala stáť už pred 20 rokmi, aby sa tieto regióny rozvíjali,“ uviedol starosta, ktorý si myslí, že v prípade jej dobudovania by sa záujem investorov o ne podstatne zvýšil. „Zatiaľ tu väčšie investície v mestách chýbajú. Je to tu skrátka taký zabudnutý kraj a ak sa cesta nakoniec nepostaví, ľudia sa odtiaľto odsťahujú a v podstate sa z neho stane akási rezervácia,“ podotkol.Podľa jeho názoru však chýba politický záujem, aby sa úsek okolo Mýtnej začal stavať. „Za 24 rokov, odkedy som starostom, sa vymenilo veľa vlád. Každá sľubovala, že sa obchvat vybuduje. Naposledy sa hovorilo, že úsek Kriváň - Lovinobaňa by sa mal začať stavať v roku 2017. Neverím však, že sa v tom roku s výstavbou skutočne začne, podľa mňa sa na to nenájdu finančné prostriedky,“ povedal Greksa. Vláda podľa neho bude skôr investovať do dokončenia D1 na severe a do obchvatu Bratislavy.
Obchvat Mýtnej bol pritom plánovaný už pred niekoľkými desaťročiami. „Na obecnom úrade máme dokumentáciu z roku 1968, v ktorej je obchvat zakreslený. Vtedy však bol plánovaný severne od obce. V priebehu rokov sa to zmenilo a aktuálny plán ráta s južným obchvatom. Rýchlostná cesta, ak ju začnú stavať, by tak mala ísť popri železničnej trati,“ načrtol starosta.
Podľa vyjadrenia Martina Kóňu, hovorcu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (MDVRR), sa pri úseku R2 Kriváň – Lovinobaňa v súčasnosti spracováva projektová dokumentácia pre stavebné povolenie. „Po jej dokončení bude možné určiť cenu stavby. Štúdia realizovateľnosti ukázala, že tento úsek sa odporúča postaviť do roku 2020, v súčasnosti však nie sú zabezpečené finančné prostriedky na jeho výstavbu,“ konštatoval s tým, že MDVRR vyvíja maximálne úsilie na hľadanie finančných zdrojov pre túto stavbu.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR