|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
02. augusta 2009
V Múzeu SNP si uctili obete rómskeho holokaustu
Pri príležitosti dnešného Pamätného dňa rómskeho holokaustu usporiadalo občianske združenie In minorita, Slovenské národné múzeum, Nadácia Milana Šimečku a Múzeum Slovenského národného ...
Zdieľať
BANSKÁ BYSTRICA 2. augusta (WEBNOVINY) - Pri príležitosti dnešného Pamätného dňa rómskeho holokaustu usporiadalo občianske združenie In minorita, Slovenské národné múzeum, Nadácia Milana Šimečku a Múzeum Slovenského národného povstania po piaty raz pietny akt pri pamätnej tabuli rómskeho holokaustu v pietnej sieni Múzea SNP v Banskej Bystrici. Je súčasťou projektu Ma bisteren! (po rómsky „nezabudnite“), ktorého cieľom je pripomínať zločiny voči Rómom počas 2. svetovej vojny.
Ako uviedla Zuzana Kumanová zo združenia In minorita, o holokauste Rómov vie mladá generácia veľmi málo, a to aj mladá generácia Rómov. Pamätný deň rómskeho holokaustu si na Slovensku pripomíname len päť rokov práve vďaka projektu Ma bisteren! To prispelo k tomu, že nad touto témou sa zamýšľa čoraz viac ľudí. Podľa Kumanovej by však téma rómskeho holokaustu mala viac rezonovať vo vzdelávaní. „Školské deti sa nedozvedia nič o rómskom holokauste, pretože sa o Rómoch nedozvedia vôbec nič,“ povedala Kumanová.
Podľa historika Stanislava Mičeva, riaditeľa Múzea SNP, je problematika rómskeho holokaustu na Slovensku stále nedostatočne prebádaná. „Možno je to aj preto, lebo Rómov nepostihol až taký krutý osud, ako židovské obyvateľstvo na území Slovenska. Skôr sa ich týkali administratívne obmedzenia životných podmienok a ľudských práv. Vraždenie Rómov sa začalo po okupácii Slovenska nacistami. Chvalabohu prišlo oslobodenie a nepodarilo sa nacistom realizovať túto politiku do konca.
Pamätný deň rómskeho holokaustu ustanovili z iniciatívy poľských Rómov a medzinárodných rómskych organizácií na začiatku 90. rokov minulého storočia na 2. augusta. V tento deň v roku 1944 bolo totiž pri likvidácii najväčšieho koncentračného tábora pre Rómov v Osvienčime-Brezinke (Auschwitz-Birkenau) zavraždených v plynových komorách 2 897 rómskych mužov, žien aj detí. Tábor nacisti zriadili v roku 1942 a boli v ňom internované celé rómske rodiny. Podľa odhadov tam spolu privliekli vyše 20-tisíc Rómov z celej Európy, pričom väčšina z nich tam zahynula.
K deportáciám Rómov zo Slovenska do koncentračných táborov nedošlo, hoci boli pripravované. V zaisťovacom tábore v Dubnici nad Váhom však vypukol na sklonku vojny škvrnitý týfus, čo deportáciám zabránilo.
SITA
Ako uviedla Zuzana Kumanová zo združenia In minorita, o holokauste Rómov vie mladá generácia veľmi málo, a to aj mladá generácia Rómov. Pamätný deň rómskeho holokaustu si na Slovensku pripomíname len päť rokov práve vďaka projektu Ma bisteren! To prispelo k tomu, že nad touto témou sa zamýšľa čoraz viac ľudí. Podľa Kumanovej by však téma rómskeho holokaustu mala viac rezonovať vo vzdelávaní. „Školské deti sa nedozvedia nič o rómskom holokauste, pretože sa o Rómoch nedozvedia vôbec nič,“ povedala Kumanová.
Podľa historika Stanislava Mičeva, riaditeľa Múzea SNP, je problematika rómskeho holokaustu na Slovensku stále nedostatočne prebádaná. „Možno je to aj preto, lebo Rómov nepostihol až taký krutý osud, ako židovské obyvateľstvo na území Slovenska. Skôr sa ich týkali administratívne obmedzenia životných podmienok a ľudských práv. Vraždenie Rómov sa začalo po okupácii Slovenska nacistami. Chvalabohu prišlo oslobodenie a nepodarilo sa nacistom realizovať túto politiku do konca.
Pamätný deň rómskeho holokaustu ustanovili z iniciatívy poľských Rómov a medzinárodných rómskych organizácií na začiatku 90. rokov minulého storočia na 2. augusta. V tento deň v roku 1944 bolo totiž pri likvidácii najväčšieho koncentračného tábora pre Rómov v Osvienčime-Brezinke (Auschwitz-Birkenau) zavraždených v plynových komorách 2 897 rómskych mužov, žien aj detí. Tábor nacisti zriadili v roku 1942 a boli v ňom internované celé rómske rodiny. Podľa odhadov tam spolu privliekli vyše 20-tisíc Rómov z celej Európy, pričom väčšina z nich tam zahynula.
K deportáciám Rómov zo Slovenska do koncentračných táborov nedošlo, hoci boli pripravované. V zaisťovacom tábore v Dubnici nad Váhom však vypukol na sklonku vojny škvrnitý týfus, čo deportáciám zabránilo.
SITA